Register konečných užívateľov výhod bol dlho vyhlasovaný za výkladnú skriňu účinného boja proti nekalým praktikám. Dnes sa však ukazuje, že popri nesporných plusoch priniesol aj jedno obrovské mínus. A opäť – zdá sa, že na Slovensku už symptomaticky – spôsobuje firmám nezmyselnú administratívu navyše. Tentoraz však zasiahol ešte jeden neprimeraný cieľ – zamestnancov.
Účelom registra je identifikovať reálnych vlastníkov firiem, čiže tých, čo majú z firmy ekonomický prospech. Vo výsledku sa však popri vlastníkoch v registri ocitli aj bežní zamestnanci. Takí, čo len poberajú plat a nič viac. Absolútny nezmysel. Dôvod? Zase raz zle formulovaný zákon.
Ten hovorí, že firmy, v ktorých sa vyskytujú len vlastníci s podielom akcií pod 25 percent, sú povinní zapísať do registra lokálny manažment alebo dokonca jednotlivých senior manažérov. Takýto krok nemá žiadnu logiku. Problémové sú pritom aj zahraničné nadácie, fondy či družstvá.
V praxi som sa stretla s mnohými firmami, na ktoré toto „pravidlo“ padlo a nemali inú možnosť, ako zapísať do registra zamestnancov. Môžete si skontrolovať register partnerov verejného sektora (https://rpvs.gov.sk/rpvs) a začať napríklad s najväčšími firmami.
Ako to už na Slovensku chodí, stačilo by poriadne si prečítať obsah schvaľovaného zákona. Predišli by sme potom manévrom, aké dnes sledujeme v parlamente napríklad okolo spievania hymny. Akurát, že v tomto prípade by výsledok pomohol ochrániť firmy od zbytočnej administratívy. A čo je ešte podstatnejšie, firmám by parlament neodplašil najlepších zamestnancov, ktorým dnes hrozí zápis do verejného registra len preto, že sú šikovní a pracujú vo vedení firiem.
