Asi málokto navštívi svoju obľúbenú webovú stránku alebo sociálnu sieť s cieľom, aby si pozrel, aké nové reklamné bannery sa na nej objavili alebo aké nové reklamné video sa mu zobrazí pred sledovaním YouTubu.
Reklamu sme sa naučili vnímať ako nutné zlo. Ako istú daň, že máme prístup k obsahu, čo nás zaujíma. Ale to neznamená, že sme reklamu začali mať radi.
Podľa reprezentatívneho prieskumu GfK Slovakia z októbra 2017, najmenej invazívnu reklamu, reklamu v časopisoch a novinách, úplne akceptuje približne pätina populácie a ďalších 45% populácie ju akceptuje čiastočne.
Keď sa však pozrieme na online reklamu, obraz sa zásadne zmení. Online reklamu úplne akceptuje len približne 5% obyvateľstva. A naopak, vadí výraznej väčšine obyvateľov Slovenska.
Vo všeobecnosti sa dá jednoznačne povedať, že klasické - “offlajnové” reklamy sú pre bežných konzumentov médií prijateľnejšie ako reklama na internete.
Najakceptovateľnejšou reklamou vôbec je reklama v printoch. Reklama v novinách a časopisoch nevadí až 66% populácie. Stále jasne nadpolovičná väčšina (60%) je ochotná akceptovať aj outdoorovú reklamu. A to aj napriek stále silnejúcim tlakom na elimináciu rôznych druhov formátov vonkajšej reklamy z ulíc miest a okolia ciest.
Posledným typom reklamy, ktorý má viac prívržencov ako odporcov je reklama v rádiu. Reklamné spoty počas rádiového vysielania nevadia 56% obyvateľov Slovenska.
Reklama v televízii sa už prehupla viac do “červených čísel". Podiel tých, ktorí ju akceptujú vs tým, ktorým vadí je približne v pomere 1:2.
Graf: Akceptácia offline reklamy obyvateľstvom Slovenska
O poznanie horšie je na tom online reklama. Žiadny typ online reklamy nedosiahol akceptáciu vyššiu, ako je jedna tretina obyvateľov. Online reklama tak na Slovensku viac prekáža, ako je akceptovaná.
Z online reklamy majú najvyššiu úroveň akceptácie formy remarketingu (reklama zobrazovaná na základe predchádzajúcej aktivity na internete) a klasická display reklama (napr. bannery na webových stránkach).
Na opačnom konci rebríčka - ako najmenej obľúbené - sú reklamy na Facebookových profiloch a v e-mailoch. Ako úplne najmenej obľúbená forma online reklamy sú vložené reklamné videá pred videobsahom, ktoré si chceme pozrieť na YouTube.
Graf: Akceptácia online reklamy obyvateľstvom Slovenska
Z hľadiska bežného užívateľa sú možné len dve stratégie. Užívateľ internetu buď rezignuje na stále väčšie porcie reklamu v online prostredí a zvykne si.
Alebo si nainštaluje ad-blocker.
Podľa stránky businessinsider.com koncom roka 2016 nejakú formu blokovania online reklamy využívalo celosvetovo viac ako 600 miliónov zariadení - hlavne mobilné telefóny. Medziročný nárast bol pritom približne 30%.
Na Slovensku pritom podľa špecializovaného Adblock reportu blokovanie reklamy na internete využíva 9% zariadení.To predstavuje, v globálnom aj európskom porovnaní, skôr nižšiu penetráciu. Na Slovensku sú aktívni adblock užívatelia hlavne mladí ľudia s vyšším vzdelaním.
Možno však predpokladať, že blokovanie reklamy na internete bude dynamicky rásť aj na Slovensku a o niekoľko rokov má potenciál stať sa mainstreamovou záležitosťou, tak ako v niektorých ostatných (aj európskych krajinách). Už len v susednom Poľsku je adblock využívaný až na tretine zariadení.
Čo z tohto všetkého vyplýva pre marketétov a špeciálne pre online marketérov?
Zmráka sa nad online reklamou na Slovensku?
Online reklama má rozhodne svoje nezastupiteľné miesto. Má obrovské množstvo výhod. A to pre komunikujúcu firmu, ale aj pre samotného spotrebiteľa.
Zdá sa však, že pre tých marketérov, ktorí budú chcieť komunikovať na internete, budú ešte viac platné nasledujúce základné pravidlá.
Reklamná komunikácia by mala byť:
- relevantná (presne cielená, aby komunikovala danej cieľovej skupine len to, čo ju zaujíma)
- nesmie byť otravná (nesmie ľudí nijako obťažovať)
- v ideálnom prípade by mala ľuďom priniesť pridanú hodnotu - nové informácie, nový pohľad alebo ich zabaviť.
A to je veľká výzva pre celý svet online reklamy...
Údaje použité v tomto článku sú získané z reprezentatívneho prieskumu realizovaného agentúrou GfK Slovakia na prelome septembra a októbra 2017 na vzorke 1 000 respondentov na obyvateľoch Slovenska vo veku 15-79 rokov.
