Podľa zákona o sociálnom poistení (461/2003) samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO, sú to napríklad živnostníci, samostatne hospodáriaci roľníci, advokáti, notári, poisťovací agenti, súkromní lekári, obchodní zástupcovia atď.) musí platiť poistné na sociálne poistenie najmenej z minimálneho základu, ktorý je v súčasnosti daný ako minimálna mzda. Znamená to, že SZČO platí odvody do Sociálnej poisťovne aktuálne zo sumy základu najmenej 8100 Sk, aj keď vykazuje stratu alebo len symbolický zisk a neplatí tak žiadnu daň z príjmu.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny toto ustanovenie zákona vždy obhajovalo a obhajuje tým, že SZČO musia platiť odvody na sociálne poistenie aspoň z minimálnej mzdy preto, aby mali v budúcnosti aspoň aký-taký dôchodok.
Nechajme teraz bokom diskusiu o tom, aké by mali byť odvody SZČO aby mali podľa súčasného zákona nárok na dôchodok aspoň vo výške životného minima. Pri argumente ministerstva, že odvody SZČO musia byť aspoň z minimálnej mzdy je nelogické, prečo musia odvody najmenej z minimálnej mzdy platiť aj také SZČO, ktoré už odvody platia v zamestnaní. Ak v zamestnaní majú aspoň minimálnu mzdu a z nej platia odvody ako zamestnanci, účel - dosiahnuť dôchodok aspoň z odvodov vo výške minimálnej mzdy je naplnený a nie je dôvod, prečo by odvody najmenej z minimálnej mzdy mali platiť dvakrát - aj ako zamestnanci, aj ako SZČO.
Odvody, to nie sú len odvody na sociálne poistenie ale aj odvody na zdravotné poistenie. SZČO musia platiť odvody na zdravotné poistenie takisto najmenej z minimálneho základu daného v súčasnosti vo výške minimálnej mzdy. To sa však netýka takých SZČO, ktoré už odvody na zdravotné poistenie platia ako zamestnanci aspoň z minimálnej mzdy. SZČO, ktoré sú súčasne aj zamestnancami, platia poistné na zdravotné poistenie len z toho základu, ktorý vykážu v ročnom zúčtovaní - nemusia ho zvýšiť na úroveň minimálnej mzdy. Ak napríklad živnostník podnikajúci popri zamestnaní dosiahol v podnikaní stratu, neplatí na zdravotné poistenie nič.
Ak to zhrnieme a porovnáme odvody na sociálne poistenie a zdravotné poistenie pre SZČO, ktoré podnikajú popri zamestnaní:
Sociálne poistenie: Platia najmenej z minimálneho základu - aktuálne najmenej z minimálnej mzdy (8100 Sk, od roku 2009 to má byť 8900 či 9000 Sk).
Zdravotné poistenie: Platia zo základu vypočítaného zo základu dane a nemusia ho zvýšiť na sumu minimálnej mzdy.
V Národnej rade SR je v týchto dňoch otvorený zákon o sociálnom poistení. Poslanci tak majú šancu odstrániť zo zákona nezmysel, ktorý nie je obhájiteľný žiadnym logickým argumentom. A tu je malý ťahák na pozmeňujúci návrh pre poslanca, ktorý by chcel pomôcť živnostníkom a ostatným osobám podnikajúcim popri zamestnaní:
K čl. I. ...
Tridsiaty prvý bod znie:
"31. § 138 ods. 18 znie
"(18) Na vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou sa nepoužijú ustanovenia odseku 9 počas obdobia, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená z dôvodu výkonu činnosti zamestnanca, ak vymeriavací základ z výkonu činnosti zamestnanca je najmenej vo výške podľa odseku 9."."
Doplnené 12. septembra 2008, 17:55, mimo témy: Ak vás zaujíma, ako vysoká predstaviteľka ministerstva ovláda zákon o sociálnom poistení, konkrétne situáciu pracujúcich invalidov, odporúčam si prečítať v diskusií môj príspevok z tohto dňa o 17:40.
