Panelisti na odbornom seminári:
- Radovan Ďurana (INESS) (prezentácia)
- Peter Goliaš (INEKO) (prezentácia)
- Marek Radvanský (EÚ SAV) (prezentácia)
- Tomáš Smutný (HUMANex, s.r.o.)
Na seminári, ktorý zorganizoval INESS, sa zúčastnilo viac než 20 predstaviteľov tretieho sektora, politikov, organizácií pôsobiacich v oblasti zamestnávania Rómov, novinárov, zástupcov veľvyslanectiev a zainteresovaných zástupcov širokej spoločnosti.
Téma
Cieľom seminára bolo popísať existujúce prekážky na trhu práce, ktoré sú dôsledkom legislatívy a diskutovať o možnostiach ich odstránenia, či zmeny. Hlavným zdrojom týchto prekážok sú najmä Zákonník práce, administratívne náklady spojené s evidenciou a vykazovaním, BOZP, a odvodové zaťaženie - špecificky práce na dohodu.
Politika štátu v oblasti zamestnávania marginalizovaných a zraniteľných skupín (vrátane Rómov) sa sústreďuje hlavne na dočasnú finančnú podporu vzniku pracovného miesta, ale ignoruje sa problém regulačných nákladov, ktoré súvisia so zamestnávaním a sú dôsledkom skôr nezodpovedného prístupu k regulácii trhu práce.
Prednášky rečníkov
Radovan Ďurana (analytik INESS)
Radovan Ďurana privítal účastníkov seminára a predstavil novú štúdiu INESS: Nezamestnanosť – systémový problém slovenského hospodárstva.
Cieľom štúdie bolo identifikovať prekážky, ktoré brzdia tvorbu pracovných miest a tak prispievajú k pretrvávaniu vysokej miery nezamestnanosti na Slovensku. Záverečné opatrenia štúdie opreli autori o empirický prieskum medzi zamestnávateľmi. Miera zamestnanosti na Slovensku má v posledných rokoch stúpajúci trend a približuje sa k maximu z rokov 2007 -2008. I napriek tomu zostáva v evidencii nezamestnaných takmer 400 000 ľudí, a ich priemerná doba nezamestnanosti rastie, v roku 2012 dosahovala 14 mesiacov, v roku 2014 už viac ako 17 mesiacov. Špecifickým problém nezamestnanosti na Slovensku je nízka vzdelanostná úroveň uchádzačov.
Regionálne rozdiely na Slovensku sú vysoké a prejavujú sa aj v rozdielnej mzdovej úrovni. Aj preto má minimálna mzda zásadne iný vplyv na Bratislavský kraj, kde dosahovala 37,13 % mediánovej mzdy, než v Prešovskom kraji, kde dosiahla 54,32 % mediánovej mzdy v roku 2014. Zvyšovanie minimálnej mzdy od roku 2008 predbehlo rast mediánovej mzdy vo všetkých krajoch, čím sa zvýšila latka pre získanie legálneho pracovného miesta pre nezamestnaných. Oproti nákladom v Českej republike zaplatia slovenskí zamestnávatelia o 30 eur mesačne viacza pracovníka s minimálnou mzdou.
V snahe podporiť zamestnanosť sa malý dôraz kladie na odstraňovanie regulačného zaťaženia pri zamestnávaní. Malý podnikateľ nemá šancu sledovať relevantnú legislatívu a jej časté zmeny, pokiaľ nezamestná špecialistu. Práve regulačné zaťaženie označilo 88 % respondentov empirického prieskumu za dôležitejšiu prekážku rastu zamestnanosti ako minimálnu mzdu a odvodové zaťaženie. Prieskum sa uskutočnil medzi 100 zamestnávateľmi zo všetkých krajov, a je jedinečný tým, že respondenti boli z firiem s tržbami do 1 mil. eur a s menej ako 20 zamestnancami. Táto vzorka zamestnávateľov je pre zamestnanosť dlhodobo nezamestnaných kľúčová, ale v oficiálnych štatistikách chýba.
24 % zamestnávateľov pritom uviedlo, že ak by bola minimálna mzda na úrovni 300 eur, mohli by vytvoriť dodatočné pracovné miesto. To potvrdzuje predpoklad, že minimálna mzda predstavuje vo viacerých sektoroch reálnu prekážku tvorby pracovných miest.
Časť prieskumu bola venovaná zamestnávaniu Rómov. Polovica respondentov mala skúsenosti s ich zamestnávaním, pričom 71 % si myslí, že ich zaškoľovanie je náročnejšie ako u uchádzačov z majority. 59 % zamestnávateľov si myslí, že zamestnanci preferujú firmy, ktoré nezamestnávajú Rómov. Polovica zamestnávateľov, ktorí zamestnávali Rómov si myslí, že kvalita ich práce sa nelíši od kvality práce ostatných pracovníkov.
Prieskum v obciach, na vzorke 32 obcí, z ktorých 27 malo skúsenosti so zamestnávaním Rómov, ukázal, že aj v ich prípade ovplyvňuje odvodové zaťaženie (cena práce), ochotu vytvárať pracovné miesta. Zníženie odvodov by 69 % považovalo za príležitosť zamestnať nového človeka. Aj v prípade obcí platí, že zhruba polovica respondentov považuje prácu Rómov za rovnako kvalitnú.
Na základe analýzy prekážok na trhu práce a výsledkov empirického prieskumu navrhujú autori presunúť odvodovú odpočítateľnú položku na sociálne odvody, čo umožní výraznejšie znížiť náklady zamestnávateľov a čiastočne zvýšiť čistý príjem zamestnancov. Na prácu na dohody by mala byť zavedená odpočítateľná položka 200 eur plošne rovnako, ako je to v prípade študentov. Minimálna mzda by mala mať regionálne rozdielnu úroveň. Štát by mal systematicky deregulovať podmienky zamestnávania a upraviť Zákonník práce tak, aby nebránil tvorbe pracovných miest a ochote prijímať zamestnancov na dobu neurčitú.
Štúdia Nezamestnanosť – systémový problém slovenského hospodárstva bola pripravená v rámci grantu poskytnutého Open Society Foundations, a nadväzuje na prvú štúdiu s názvom Rómovia a sociálne dávky.
Peter Goliaš (riaditeľ INEKO)
Peter Goliaš predstavil výsledky prieskumu medzi ekonomickými analytikmi, ktorý bol zameraný na identifikáciu opatrení, ktoré sú považované za efektívne z pohľadu znižovania nezamestnanosti. Analytici v prieskume hodnotili nielen efektívnosť, ale aj priechodnosť týchto opatrení. Na prvom mieste sa umiestnila požiadavka merať efektívnosť opatrení a na základe ich pravidelného vyhodnocovania upravovať nastavenia opatrení štátu. Znižovanie administratívnej a regulačnej záťaže vrátane pružnejšieho zákonníka práce sa umiestnilo na druhom mieste. Dôležité je tiež previazanie financovania škôl a úspešnosti ich absolventov na trhu práce. Analytici tiež preferujú hodnotenie činnosti úradov práce, či zlepšenie postavenia Slovenska v rebríčku Doing Business, ktorý každoročne zostavuje Svetová banka a meria konkurencieschopnosť jednotlivých krajín. Súbeh dávky a príjmu by sa mal vzťahovať na všetkých nezamestnaných, nielen dlhodobo nezamestnaných. Za neefektívne považujú budovanie nájomných bytov v zaostávajúcich regiónoch (súčasná politika štátu), intenzívnu podporu zamestnávania mladých, či vytváranie trvalých pracovných miest dotovaných štátom.
Peter Goliaš ďalej upozornil na nízky čistý príjem živnostníka s tržbami na úrovni minimálnych mzdových nákladov, s rozdielom 57 eur v prospech zamestnania. Takto nastavené odvodové zaťaženie demotivuje od samozamestnávania, čo je jedným z riešení v lokalitách s chýbajúcou infraštruktúrou a priemyselným zázemím.
INEKO preto odporúča pokračovať v znižovaní odvodov ľudí s nízkym príjmom. Rozšíriť odvodovú úľavu aj na živnostníkov a to tak, že sa bude vzťahovať na hrubé príjmy živnostníka, nie vymeriavací základ. Tiež navrhuje rozšíriť odvodovú úľavu na všetkých dohodárov s níckym príjmom.
Marek Radvanský (vedúci oddelenia Ekonomické modelovanie a analýzy na Ekonomickom ústave SAV)
Marek Radvanský prezentoval výstupy viacerých štúdií so zameraním na trh práce, ktoré realizoval EÚ SAV. V úvode upozornil na blížiaci sa pokles ponuky pracovnej sily vplyvom demografického vývoja. Prezentoval súčasnú vekovú štruktúru zamestnancov v rozdielnych sektoroch, ktorá indikuje potrebu nahradiť odchádzajúcich zamestnancov, napr. vo vzdelávaní je 37 % zamestnancov starších ako 50 rokov. Podľa prognózy SAV bude pracovný trh v roku 2025 potrebovať rovnaký počet VŠ absolventov ako zamestnancov bez maturity.
Ďalším bodom bolo hodnotenie efektov Aktívnych opatrení trhu práce kontrafaktuálnou metódou, ktorá sa snaží zistiť efekt opatrení porovnávaním s jednotlivcami s rovnakými charakteristikami, ktorí dané opatrenie nevyužili. Príspevok na vykonanie absolventskej praxe tak po 3 mesiacoch od skončenia znamenal o 7 percentuálnych bodov vyššiu pravdepodobnosť zamestnania poberateľa (28 %), ako absolventa, ktorý príspevok nezískal (2 pp rozdiel 15 mesiacov od poberania). Jedným z výsledkov tejto štúdie je poznanie, že úspešnosť opatrenia významne závisí od ich uplatňovania v praxi. Aj z tohto dôvodu autori navrhujú, aby boli úrady hodnotené a odmeňované na základe ich výkonu v tejto oblasti. Úrady by mali mať tiež právomoc zostavovať vlastné portfólio opatrení na základe lokálnych špecifík.
Podľa ďalšej analýzy boli v roku 2012 ročné náklady štátu na jedného nezamestnaného okolo 9 tis. eur. To je suma, ktorá môže slúžiť ako orientačný benchmark pre posúdenie výhodnosti nákladov na vytvorenie pracovného miesta. Ekonómovia SAV sa ďalej zaoberali vplyvom štrukturálnych a kohéznych fondov na tvorbu pracovných miest. Podľa ich analýzy prispeli fondy v roku 2014 k existencii 110 tisíc pracovných miest, z ktorých je 40 tisíc považovaných za trvalo udržateľné.
Záverom Marek Radvanský skonštatoval, že ekonomika nebude tvoriť dostatok pracovných miest pre nízkokvalifikovaných zamestnancov, stabilita a zlepšovanie podnikateľského prostredia sú kľúčové pre tvorbu pracovných miest a hodnotenie AOTP je dôležitým predpokladom pre efektívne využívanie fondov. Regionálna konvergencia i napriek použitiu eurofondov nenastala, naopak sa prehĺbila, avšak bez použitia ŠF a KF by disparita bola ešte vyššia.
Tomáš Smutný (HUMANex, s.r.o.)
Tomáš Smutný v úvode predstavil svoju firmu, ktorá zamestnáva vysoký podiel ľudí s nízkou kvalifikáciou, ktorí vykonávajú predovšetkým upratovacie, čistiace a sťahovacie práce. Neselektívne zamestnávajú takmer 300 ľudí viacerých národností, vrátane Rómov, ale napríklad aj Egypťanov. Upozornil na existenciu mnohých regulatórnych prekážok pri zamestnávaní. Nepružnosť a nízku kvalitu práce Úradov práce pri organizovaní hromadných náborov. Prepúšťanie zamestnancov vplyvom zavedenia odvodov na dohody o vykonaní práce. Citoval zo štúdie portálu Profesia.sk, podľa ktorej zamestnanie jedného človeka na 12 mesiacov vyžaduje 84 administratívnych úkonov. Nezmyselnosť limitov brániacich nezamestnaným privyrobiť si viac ako 140 eur, prípadne odpracovať viac ako 10 h týždenne. Vo svojej prednáške uviedol príklady, keď štátne inštitúcie zbytočne zvyšujú náklady administratívne náklady zamestnávateľov bez toho, aby zlepšovali podmienky zamestnancov. Kontrolujú a pokutujú sa nepodstatné detaily, ako to, či je evidencia dochádzky v papierovej alebo elektronickej forme. Vládne agentúry kontrolujú aj to, čo sa nedá nesplniť. Vyžadujú od zamestnávateľov, aby zisťovali, či študent, uplatňujúci si odvodovú úľavu, si tento nárok neuplatňuje aj u iného zamestnávateľa, a retrospektívne ukladajú povinnosť doplatiť odvody v prípade duplicitného prehlásenia takéhoto nároku. Svoju prednášku uzavrel konštatovaním, že trh práce má veľký záujem aj o nízkokvalifikovanú pracovnú silu, ale je potrebné odstrániť prekážky, ktoré im kladie pod nohy regulácia štátu.
Diskusia po prezentáciách panelistov
Počas diskusie reagovali rečníci na svoje príspevky a otázky publika. Diskutovalo sa o dopadoch orientácie na vzdelávanie na príjmovú distribúciu. Rečníci polemizovali s názorom z publika, či je nižšia minimálna mzda dostatočná na slušné prežitie. Lucia Kováčová (SGI) upozornila na skutočnosť, že vyššie náklady na zaškolenie Rómov sú podmienené tým, že oproti majorite sú obyčajne dlhšie nezamestnaní, majú menej pracovných návykov a nižšiu kvalifikáciu. Klára Orgovánová (Rómsky inštitút) sa pýtala na skúsenosti s tzv. sociálnymi podnikmi na Slovensku. Robert Chovanculiak (INESS) očakáva vyšší vplyv hodnotenia škôl na záujem študentov, Peter Goliaš následne ilustroval vplyv ich hodnotenia na príkladoch správania sa niektorých škôl. Marek Radvanský reagoval na otázku Jaroslavy Lukačovičovej (Šanca), ako by mala byť regionalizácia minimálnej mzdy uskutočnená v praxi a či by sa mali následne upravovať aj výšky sociálnych dávok.
Fotogaléria z podujatia:
