Čarovné obdobie Vianoc mi opäť pripomenulo, ako radi žijeme v sladkých klamstvách. Napriek vysokým účtom z hračkárstiev tvrdíme deťom, že darčeky nosí Ježiško. A rovnako naivne veríme, že štát sa postará, pretože má dosť vlastných peňazí. Ibaže...
Aby mal štát vlastné peniaze, musí ich získať od niekoho, kto naozaj tvorí hodnoty. Tlačiarne centrálnych bánk by sa mohli točiť na plné obrátky, bolo by to zbytočné, keby nikto neveril, že za vytlačenými peniazmi je skutočná práca daňových poplatníkov. Až potom môže štát nastaviť jednu ruku a vypýtať si, koľko potrebuje. To, že v druhej ruke drží silný argument v podobe strelnej zbrane, diplomaticky opomenieme.
Skúsme si na príklade dvoch trochu prerobených rozprávok vysvetliť, ako naozaj funguje štát:
Mravec a svrček
Mravec je od prírody pracovitý, svrček radšej fidliká na husliach. Keďže však žijú na lúke, ktorej vláda zastáva názor, že všetok hmyz si zaslúži istoty, prácu dostali obaja.
Mravec osem hodín denne zbiera zásoby na zimu a svrček osem hodín vyhráva vďaka vládnej zákazke na rôznych slávnostiach. Ale to neznamená nič zlé, bol to naozaj seriózny tender, žiadna kamarátska dohoda pri pive, počas rokovania o podmienkach sa pila iba kola.
Keďže mravca nepozvali na lúčne oslavy, no najmä preto, že z nazbieraných zásob na zimu platil čoraz vyššie dane, rozhodol sa odsťahovať na inú lúku. Na pôvodnej lúke zrazu nastalo zdesenie, hoci svrček ďalej vyhrával, nebolo ho z čoho zaplatiť.
Poučenie: Vládne výdavky majú svoj význam, ale bez podnikateľov, ktorí reálne vytvárajú hodnoty a svojimi daňami napĺňajú štátny rozpočet, sú len papierovou formalitou. Nevážiť si podnikateľov znamená vyháňať peniaze.
O troch grošoch
Keďže kráľ chcel poznať svoju krajinu, vydával sa pravidelne na cesty. Raz sa zastavil pri cestárovi a opýtal sa ho, koľko za svoju prácu dostáva peňazí. Muž odložil lopatu a panovníkovi vysvetlil, že tri groše, ale žije iba z jedného, keďže ďalší vracia otcovi a tretí požičiava synovi, aby mu ho v starobe vrátil.
Kráľa zložitá situácia svojho poddaného úprimne zarmútila a tak poveril poradcov, aby našli riešenie. Tí sa rozhodli, že muž už nebude musieť dávať peniaz svojmu otcovi ani synovi, ale namiesto neho to urobí štát.
Keďže na sociálnu činnosť treba peniaze, rozhodli sa poradcovia mierne zaťažiť cestára. Pri podrobnejších výpočtoch zistili, že od neho budú potrebovať tri groše, jeden pre otca, jeden pre syna a jeden na chod systému.
„Lenže takto cestárovi neostane nič! Určite by sme mu mali niečo nechať,“ zamyslel sa kráľ a hneď aj prišiel s riešením: “Jeden groš dáme aj jemu, no keďže ho nemáme, tak si ho jednoducho požičiame.“
Poučenie: Štát sa vždy postará. Je to istota za „všetky prachy“.
Ďalšie aktualizované verzie známych rozprávok nájdete na TREND.sk v článku Vianočné rozprávky, bájky a iné klamstvá. Dočítate sa napríklad o tom, čo sa stalo, keď sa Pinocchio stal finančným riaditeľom, ale aj o tom, ako Popoluška nedokázala zlepšiť svoj život ani vďaka trom zázračným orieškom a že vlk sa s plným bruchom doteraz smeje z hlúposti Červenej čiapočky.
Ilustračné foto: SITA/AP.
