Výsledky švajčiarskeho federálneho referenda v nedeľu 9. júna 2013 dopadli podľa očakávania v oboch otázkach predostrených ľudu. Azylový zákon sa sprísňoval už 9 krát a jeho sprísnenie prešlo znovu. Federálna vláda nebude volená ľudom, ale ostane zvolená a podriadená federálnemu parlamentu.

Švajčiarsko je tradične zemou azylu, kam sa uchýlili otec reformácie Jean Calvin, francúzski hugenoti, počas nemeckej revolúcie v 1833 lekárnik Henri Nestlé, ktorý vo Vevey založil fabriku na sušené mlieko, čo sa rozrástla na veľkú priemyselnú ríšu, v 1836 Napoleon III, neskôr tiež Richard Wagner ako aj istý Vladimír Uljanov. Pred Hitlerom ušli spisovatelia Berthold Brecht, Thomas Mann, Robert Musil, fyzik Albert Einstein, pred sovietskymi osloboditeľmi v 1956 mnohí Maďari (asi 14 tisíc, z ktorých polovica ostala natrvalo) a po 1968 Česi a Slováci (vyše 11 tisíc). V roku 2003 Federálny úrad pre utečencov vydal publikáciu o prominentných utečencoch vo Švajčiarsku v troch jazykoch, nemecky, francúzsky a taliansky.

Počas balkánskych vojen 1992-95 Švajčiarsko prichýlilo vyše 50 tisíc Bosniakov a Kosovanov. V priebehu nasledovných 20 rokov, počet utečencov bol asi 10 až 16 tisíc ročne z Afganistanu, Iraku, Sri Lanky, Somálska a Etiópie, no po tzv. arabskej jari sa ich počet zdvojnásobil. Títo mimo-európski utečenci sú odlišní nielen vzdelanostne a kultúrne, ale aj čo sa týka ich potenciálu integrácie. Obyvatelia obcí, v ktorých sú otvárané centrá pre utečencov, sa sťažujú na zhoršenie situácie v bezpečnosti. Obchoduje sa s drogami, konštatuje sa nárast násilia. Extrémisti páchajú zločiny na utečencoch a boli prípady podpaľačstva utečeneckých barákov. Procedúra sa môže ťahať roky, utečenci majú mnohoraké spôsoby odvolania proti nepriaznivému rozhodnutiu a predĺženia pobytu. Bolo aj zopár prípadov zjavných pochybení úradov, ktorí vydali utečenca jeho materskej krajine, kde boli tieto osoby mučené alebo zabité. Švajčiarsko ostáva ekonomicky atraktívne aj po zákaze pracovať, lebo vreckové utečencov je pre niektorých z nich neuveriteľné bohatstvo. Nový zákon má túto sumu skresať o polovicu na 12 frankov denne.

Nová urgentná novela zákona o azyle mala priniesť zrýchlenie a zjednodušenie procedúry, jedinú možnosť odvolania sa proti negatívnemu rozhodnutiu, zrušenie dezercie ako motívu udelenia azylu, zrušenie možnosti podať žiadosť o azyl na veľvyslanectve v zahraničí, zriadenie zvláštnych stredísk pre nedisciplinovaných a problematických utečencov, možnosť federálnej vlády otvoriť na tri roky centrum v obci aj napriek odmietaniu obyvateľov a možnosť experimentovať s novými opatreniami bez ohľadu na platnú legislatívu. Mladí zelení podporovaní socialistami a niekoľkými mimovládnymi organizáciami novelu napadli referendom, no ľud rozhodol veľkou väčšinou, že treba konať. Zvláštnosťou je, že kým predošlé zmeny zákona boli presadzované pravicou, tentokrát sa tá nevďačná úloha ušla socialistickej federálnej radkyni Simonetta Sommaruga. V radoch socialistov sa jej podarilo znížiť odmietanie na 50%, no väčšina voličov vo všetkých kantónoch nový zákon podporila drvivou väčšinou. V tradične liberálnej Ženeve bol výsledok 61.3%, v Appenzelli (Innenrhoden) 86.8%. Výsledok 78.4% a schválenie vo všetkých kantónoch dávajú federálnym úradom voľnú ruku. Podrobné výsledky sú na serveri info.rts.ch

Druhou veľkou témou bola voľba federálnej vlády priamym hlasovaním. Pri zrode modernej Švajčiarskej konfederácie v roku 1848 bolo volenie federálnej vlády ľudovým hlasovaním tesne zamietnuté 10 hlasmi proti 9 a odvtedy sa siedmi federálni radcovia volia v parlamente. Federálna rada predstavuje najvyššiu exekutívnu moc v krajine a spomedzi federálnych radcov sa na rok volí prezident krajiny.

Švajčiarsko sa skladá z kantónov - republík, ktoré majú každá vlastnú históriu. Niektoré mali patricijskú demokraciu už od stredoveku, iné boli pôvodne grófstva (Ženeva) či kniežatstvá (Neuchâtel). Kantón Vaud patril Savojsku, ale neskôr v 1538 bol podmanený bernským panstvom, od ktorého sa osamostatnil po vyše dvoch storočiach počas napoleonských ťažení v 1798, aby vstúpil do Konfederácie v 1803. Najmladší kantón Jura vznikol secesiou od kanónu Bern v 1978 a členom Konfederácie sa stal v 1979. V niektorých germanofónnych kantónoch sa dlho udržala stredoveká tradícia Landsgemeinde, ľudového zhromaždenia, kde muži rozhodovali hlasovaním na námestí. Landsgemeinde boli zrušené v polovici 19. storočia v kantónoch Schwytz a Zug, aby sa po pár desiatkach rokov obnovili a napokon zas zrušili. Posledné kantóny, kde sa zrušili Landsgemeinde v 90-tych rokoch boli Appenzell, Obwald a Nidwald, aby boli nahradené "klasickým" hlasovaním vo volebnej miestnosti v obci. V kantónoch bez Landsgemeinde bola priama voľba vlády ľudovým hlasovaním zavedená v 1847 v Ženeve, v 1892 v kantóne Ticino - Tessin, v 1920 v kantóne Valais - Wallis, v 1921 v kantóne Fribourg - Freiburg. Žiaden z kantónov sa nevrátil k pôvodnej volebnej schéme. Kantonálna exekutíva sa volá Štátna rada a má sedem štátnych radcov, ktorí si volia predsedu vždy na rok. V mestách sa mestské rady volili priamym hlasovaním ešte dávno pred kantónmi. Obecné rady sa volajú administratívne rady, majú tiež rotujúce predsedníctvo a predseda je na rok starostom okrem kantónu Vaud, kde sa priamou voľbou volí aj starosta. V Republike a kantóne Ženeva sa priamou voľbou ľudu volia i sudcovia a generálny prokurátor republiky.

Systém, ktorý sa v priebehu stáročí takto vyvinul, je vyvážený, stabilný a umožnil krajine prekonať krízy a vojny. Voľba federálnej rady v parlamente nie je tabu, môže byť zmenená na priamu voľbu, ak by bolo treba. V 1874 bolo zavedené referendum a v roku 1891 ľudová iniciatíva, ktorá môže vyvolať referendum zdola vôľou ľudu. To sú dôležité demokratické nástroje, ktorými má ľud možnosť zmeniť rozhodnutia vlády alebo predísť jej pasivite v niektorej otázke. A tak ľud rozhodol, že čas na túto zmenu nenadišiel a že si ju nepraje.

Ako teda vôbec vznikla tá otázka, keď sa ukázala zbytočnou?

Šéf Ľudovej strany (Schweizerische Volkspartei SVP - Union Démocratique du Centre UDC) Christoph Blocher bol do Federálnej rady zvolený v decembri 2003 a mal na starosti rezort justície a polície. Od začiatku porušoval zásadu kolegiality, podľa ktorej člen vlády nikdy verejne nekritizuje svojich kolegov a zachováva diskrétnosť o vnútorných veciach. Federálny radca Pascal Couchepin ho otvorene kritizoval v interview v Neue Zürcher Zeitung v októbri 2004 a povráva sa, že Joseph Deiss vraj podal demisiu v 2006 práve kvôli jedovatej atmosfére vo vláde. Vtedy boli i špekulácie o budúcnosti konkordancie vo švajčiarskej vláde. Konkordanciou sa nazýva integrácia opozície do vlády, založená na dvoch princípoch. Aritmetický princíp zabezpečuje proporcionalitu politických síl v krajine s počtom kresiel pre federálnych radcov. Politický princíp predpokladá nachádzanie konsenzuálnych kompromisov aj v situáciách, keď sú postoje strán antagonistické. Členovia vlády dohodnuté kompromisy a pozície obhajujú kolegiálne, solidárne a spoločne a nikdy ich verejne nespochybňujú. Spolupráca federálnych radcov a kolegialita je dokonca zakotvená vo federálnej ústave. Tento systém zabezpečuje vyváženosť politiky. Opozícia nebude paralyzovať systém opakovanými referendami a väčšina bude vládnuť a nie panovať a valcovať.

Kontroverzný miliardár v roku 2006 verejne nazval dvoch Albáncov žiadajúcich o azyl zločincami, hoci neboli odsúdení. To bolo považované za neakceptovateľné a v lete toho istého roku ho senátorská komisia pokarhala. V krajine, kde poľný tribunál v zložení JUDr. Fico - JUDr. Kaliňák pohotovo rozhoduje o vine či nevine zbitej obeti fašistického násilia či šoféra na železničnom prechode v Polomke, to možno vyzerá malicherne, ale vo Švajčiarsku o vine a nevine musia rozhodnúť riadne súdy a nie politici. V decembri 2007 Christoph Blocher nebol znovuzvolený ako 4. federálny radca v histórii. Zvolená bola Evelyne Widmer-Schlumpf z Blocherovej strany, ktorá bola z vlastnej strany napádaná, potom celá jej kantonálna sekcia strany bola vylúčená. Pani Widmer-Schlumpf ju transformovala na Buržoázno-demokratickú stranu, ku ktorej sa neskôr pridala aj bernská sekcia SVP-UDC. Christoph Blocher nebol zvolený do federálnej rady ani v 2008 po demisii Samuela Schmida, ani v 2010, keď bola znovu zvolená Evelyne Widmer-Schlumpf. Urazený veľkopodnikateľ sa dal organizovať referendum o priamej voľbe federálnej vlády a pani Widmer-Schlumpf sa stala v 2012 prezidentkou Švajčiarska.

Čo si o tej otázke myslí ľud, to ukázal výsledok referenda: 76.3% voličov bolo proti a takisto všetky kantóny. Podrobné výsledky sú na serveri info.rts.ch . Federálni radcovia tak budú i naďalej volení parlamentom a jemu sa budú zodpovedať. Tento systém umožňuje do vlády zvoliť i osoby, ktoré nie sú mediatizované, osoby, ktoré sú skôr odborníkmi, než politikmi. Vo Švajčiarsku sa najviac cenia managerské schopnosti a nie populistická rétorika, ktorú ľudia aj tak neberú vážne. Prvoradou úlohou politikov je umožniť, aby ľudia nerušene mohli zarábať peniaze. Federálni radcovia sa budú stále zodpovedať poslancom. Scénky, ako keď prezident čaká na chodbe parlamentu, kým si ho poslanci zavolajú do sály, sa budú i naďalej opakovať.

Iné výsledky referenda sú kantonálneho či obecného významu. V kantóne Zurich 85.5% voličov schválilo medzikantonálny konkordát opatrení prijatých v 2012 proti chuligánom na štadiónoch. Odteraz bude možné kontrolovať totožnosť návštevníkov štadiónov, robiť osobné prehliadky pri vstupe, zakázať alkohol a petardy. Previnilci môžu mať zákaz priblížiť sa k štadiónom počas 3 rokov namiesto súčasného jedného roka. V októbri 2011 musel byť prerušený futbalový zápas v Zurichu kvôli petardám a dymovniciam na štadióne, potom aj finále ligy v Berne. Zurich bol deviatym kantónom, ďalšie kantóny budú o konkordáte hlasovať ešte tento rok. Medzikantonálny konkordát je preberanie kantonálnej legislatívy k nejakej téme inými kantónmi bez zásahu federálnych úradov. Stále v Zurichu, 61.6% voličov zamietlo návrh mladých socialistov pridať sadzbu 0.2% ku zdaneniu majetkov nad 2 milióny, čím by sadzba narástla na 1% .

V kantóne Luzern väčšina 68,2% zamietla iniciatívu o liberalizácii otváracích hodín v obchodoch medzi 6 a 23 hodinou od pondelka do soboty. Iniciatíva nemala žiadnu šancu, lebo vlani bola podobná, miernejšie formulovaná iniciatíva tiež zamietnutá. V kantóne Basel - vidiek 56,8% voličov zamietlo iniciatívu mladých socialistov "Za transparentnosť v politike", ktorá žiadala zverejňovanie darov referendovým a petičným výborom. V kantóne St. Gallen budú dôchodkové pokladne úradníkov a učiteľov (2. pilier) zlúčené a rekapitalizované. 225 miliónov dá kantón, 75 miliónov samotní poistenci. Rozhodla o tom veľká väčšina občanov 70.4% hlasov. V kantóne Vaud boli schválené štyri zmeny ústavy: viac času (60 dní namiesto 40) na zber 12 tisíc podpisov nutných na iniciatívu proti kantonálnym zákonom, platnosť iniciatívy môže byť vládou schválená ešte pred začatím zbierania podpisov, uvoľnené kreslo vo vláde môže ostať prázdne 90 dní, ak voľby nie sú do 6 mesiacov, inak môže ostať prázdne aj tých 6 mesiacov, a napokon Rozpočtový súd bude zložený z 3 členov namiesto doterajších 5. V mestečku Carouge v kantóne Ženeva voliči zamietli zvýšenie daní, aby bolo z čoho financovať prítomnosť mestských policajtov v uliciach po celú noc. V rozpočte 2013 tak budú chýbať 3 milióny, ale administratívna rada i tento výsledok predvídala a mala pripravený plán B vo forme náhradného rozpočtu. Povymetali všetky kúty na zabudnuté drobné tu a tam, ale museli aj opilníkovať niektoré aktivity. Najviac utrpel rozpočet na kultúru, klasika. V kantóne Vaud bolo obecné referendum o veterných elektrárňach v obciach Daillens a Oulens. Projekt predpokladal 10 vrtulí na stožiaroch s výškou 180 m, ktoré mali vyrobiť 55 GWh ročne. Odmietnutie 78.3% v Daillens a 85.4% v Oulens znamená, že projekt nedostane stavebné povolenie. Vo Švajčiarsku má obec kompetenciu vetovať akýkoľvek projekt na svojom území.

Ak si myslíte, že tento článok by si malo prečítať čo najviac ľudí, môžte ho poslať na
vybrali.sme.sk