Žiadalo sa mi na úvod použiť klasické konštatovanie, že každé zníženie daňového zaťaženia je pre firmy dobrou správou. Avšak vo svetle aktuálnej úpravy, ktorá vyčlenila zníženú daň z príjmu len pre malé firmy podľa zvláštneho kritéria a bez akejkoľvek analýzy, mi takéto konštatovanie skrátka „nejde“. Skôr sa mi žiada napísať, že z populistických dôvodov na Slovensku opäť zvíťazilo rýchle a nepripravené riešenie pred reálnou snahou zlepšiť podmienky na podnikanie. Pretože znížením dane z príjmu z 21 na 15 % pre firmy s obratom do 100-tisíc eur sa nič zásadné nezlepší.
Najväčšia boľačka firiem: rekordne vysoké zaťaženie ceny práce na Slovensku
Ak sa pýtam firiem na Slovensku, kde ich najviac tlačí topánka, odpoveď je jednotná: vysoké zaťaženie ceny práce. Fakty sú jednoznačné: mzdové náklady rastú rekordne rýchlo, do toho sa pridávajú nesystémové zvyšovania príplatkov a výmysly ako rekreačné poukazy. Aby som bola konkrétna, mzdové náklady sa slovenským firmám úvodom roka zvýšili najrýchlejšie z krajín eurozóny o 8,7 % (priemer eurozóny bol 2,4 %), v druhom štvrťroku rástli ešte rýchlejšie, konkrétne o 9,7 %, čo je vôbec najrýchlejší rast za posledných 11 rokov. Zvýšené príplatky zase tlačia do kúta firmy s vyšším podielom nočnej práce či práce cez víkendy a sviatky (pekári, výrobné firmy od malých po najväčšie, ale aj služby). Nehovoriac o rekreačných poukazoch, ktoré vytiahnu z vrecka firiem nad 50 zamestnancov nielen sumu 275 eur na hlavu (ak si zamestnanci uplatnia benefit v plnej výške), ale aj ďalšie peniaze na administratívu (ktorú politici elegantne hodili kompletne na plecia firmám).
Firmy toto tempo dokázali ako-tak zvládať pri vysokom raste ekonomiky. Tieto časy však skončili a slovenská ekonomika vstúpila od 2. kvartálu do etapy ochladzovania. Logický dôsledok: firmy budú mať problém udržať zamestnanosť a vysoké mzdové náklady im to ešte patrične sťažia.
Málokto si uvedomuje, že Slovensko sa za posledné roky prepracovalo k rekordne vysokému zaťaženiu ceny práce. Konkrétne, v súčasnosti máme vyššie zaťaženie ako susedné Čechy a dokonca vyššie ako drahé Rakúsko (slovenskú firmu stojí zamestnanec s rovnakým platom o 1,1 % viac ako rakúsky a o 2,6 % viac ako český). Tento rozdiel sa zvyšuje s narastajúcim podielom nočnej alebo víkendovej práce. Aj keď z vlády zazneli informácie o oddelení minimálnej mzdy od rastu príplatkov, takéto opatrenie je ako kvapka vody na rozpálenom plechu. Nespôsobí žiadnu dlhodobú zmenu.
Európsky inkubátor optimalizovaných minifiriem
Ešte sa vrátim k dôvodom, prečo spomínané zníženie dane neprinesie žiadny efekt a jednoznačne zhorší daňový systém. Predovšetkým, narušil sa princíp rovnosti a vytvoril sa nový priestor pre špekulácie. Návrh je tiež jednoznačne nespravodlivý: ak zisková firma prekročí hranicu 100-tisíc eur o jediné euro, rozdiel v dani oproti firme so stotisícovým obratom bude 1 242 eur. Nehovoriac o tom, že riskujeme záplavu malých firiem s obratom do 100-tisíc eur, ktoré si tu budú optimalizovať podnikanie. Makroekonomicky pritom štát nič nezíska: nevzniknú nové pracovné miesta, ani sa nezachránia tie ohrozené, dopad na ekonomický rast nebude žiadny.
Ak to zhrniem, tento čisto populistický krok bez analytického základu ešte viac skomplikuje už aj tak zamotaný slovenský daňový systém. A firmám neposkytne takú úľavu, akú by v týchto časoch potrebovali. Zostáva nám veriť, že po tomto kroku príde pod tlakom spomalenia ekonomiky rad aj na rozumnejšie zmeny s potenciálom skutočne pomôcť.
