Pre milovníkov konšpiračnej teórie, že negatívne externality sú socialistický vynález, mám dobrú správu. V Štokholme sa rozhodli zdaňovať zápchy. Zaviesť mýtny systém, vďaka ktorému v čase dopravných špičiek vodiči platia za používanie ciest vyššiu sumu. A keďže Švédsko je výkladná skriňa konceptu sociálneho štátu, je jasné, že ide o červené sprisahanie (je pravda, že v Hongkongu zdaňujú zápchy už od roku 1975, ale výnimka potvrdzuje pravidlo, nie?).

Teraz vážne. Nebudem opäť debatovať o takom elementárnom ekonomickom koncepte, ako sú externality. Tu je napríklad výborný článok harvardského ekonóma Edwarda Glaesera. Zaujalo ma niečo iné – spôsob, akým švédski politici v hlavnom meste presadili mýtny systém v referende v roku 2006. Ako upozorňuje Brandon Fuller na Charter Cities, hlavný problém ekonomicky korektných riešení, ako je zdaňovanie zápch, je ich neobľúbenosť. Debata nie je o tom, či je vyššia cena za používanie cesty v čase špičky správne riešenie, ale ako lepšie pravidlá v politickej realite uviesť do života.

Švédski politici sa inšpirovali vo firemnom svete. Nechali obyvateľov hlavného mesta, aby si v skúšobnej lehote nový systém otestovali. Zaviedli mýto a zároveň posilnili mestskú hromadnú dopravu. Nastavili také podmienky, aké by boli po zavedení mýta naostro, keďže vyzbierané peniaze mali slúžiť na financovanie verejnej dopravy. Výsledok? V prieskumoch verejnej mienky odporcovia mýta vyhrávali nad stúpencami. Po skúšobnej prevádzke napokon 52 percent obyvateľov v referende hlasovalo za.

Som ďaleko od toho, aby som si idealizoval škandinávsku verziu štátu a ich spôsobu života na základe jedného experimentu zo Štokholmu. Nechcel by som platiť švédske dane, hoci pripúšťam čaro kvality ich verejných služieb. Príklad s mýtom ukazuje, že politická intervencia sa dá robiť inovatívne a v súlade s ekonomickou teóriou. Bez ohľadu na to, či je konsenzus relatívne viac naľavo, alebo viac napravo.

To je v rozpore s ideologickou karikatúrou "sociálneho štátu", ktorý na Slovensku forsírujú zlatokopi, čo sa hrajú na ľavičiarov. Nielen preto, že spojenie "nepopulárne opatrenie" a terajšia vláda je nemysliteľné. Ale najmä preto, že aj tu sa pravidelne experimentuje prostredníctvom zákonov, regulácií a nových pravidiel. Bohužiaľ, dominujú nedomyslené pokusy, ktorých cieľom nie je zlepšiť kvalitu života ani verejných služieb. Ale hlúpo, škodlivo a bez štipky ekonomického myslenia ukazovať svaly, či získať rentu.