Nie, ani cent – znie moja prvá reakcia na otázku, či ako súkromná vysoká škola dostávame nejaké peniaze od ministerstva školstva. Obzvlášť ma fascinuje, keď ju počujem od akademických funkcionárov verejných vysokých škôl. Od nich očakávam, že by o spôsobe financovania systému mali niečo vedieť. Aj vedia. Dôverne poznajú komplikovaný vzorec, podľa ktorého ministerstvo delí príslušnú časť štátneho rozpočtu medzi nich – a sú ochotní položiť aj život v boji o desatiny percenta pri tuctoch koeficientov, ktoré v ňom vystupujú. Tým ich záujem spravidla končí. Ani od jedného som nepočul pochybnosti o tom, či systém rozdeľovania prospieva vysokému školstvu ako celku.

Preto sa po uvedenej bleskovej reakcii zarazím a doplním: Ono je to oveľa komplikovanejšie. Nedostávame skoro nič, ale úplná nula to nie je. Keď chcete, poviem o tom viac.

Rozprával som o tom toľkokrát, až som sa rozhodol venovať problému samostatný blog. Jednak budem mať informácie pokope pre svoje budúce potreby (tá otázka je skutočne nesmrteľná), jednak ma zverejnenie možno ušetrí od ďalšieho opakovania rozšírením všeobecnej gramotnosti v danej oblasti.

  1. Nie je mi jasné, odkiaľ sa berie presvedčenie, že súkromné VŠ dostávajú zo štátneho rozpočtu príspevok na zabezpečenie akreditovaného štúdia. Nie, ani cent. Súkromné a cirkevné základné a stredné školy štátny príspevok dostávajú, čo zrejme vyplýva zo skutočnosti, že ústava garantuje bezplatné vzdelávanie na týchto úrovniach.
  2. Študenti súkromných VŠ dostávajú sociálne a motivačné štipendium podľa rovnakého predpisu ako študenti verejných VŠ. Tieto peniaze sa sotva dajú počítať ako peniaze pre VŠ. Nesmie totiž si z nich nechať ani cent (čo je v poriadku), zároveň však musí administratívne zabezpečiť všetku agendu s tým spojenú. Jediným riešením je zaplatiť účtovníctvo zo školného všetkých študentov. Aj od tých, ktorí štipendium nedostávajú (čo už v poriadku nie je). Dá sa povedať, že prevzatím agendy na svoje plecia súkromné VŠ vlastne dotujú štát.
  3. Podobne ministerstvo prehadzuje na plecia súkromných VŠ platby spojené s pripojením škôl do centrálnych registrov: register záverečných prác, zamestnancov, študentov, ... Ich počet s každou novelizáciou zákona rastie a tým aj naše výdavky. Za verejné VŠ tieto náklady platí ministerstvo. Súkromným to uložilo ako povinnosť.
  4. Zvláštna situácia je v oblasti grantov VEGA a KEGA. Aj tu platí – Nie, ani cent. Navyše v bizarnej podobe. Žiadatelia zo súkromných VŠ sa o granty môžu uchádzať. Ale bez ohľadu na to, ako vysoko sa v hodnotení umiestnia, grant znie na O (slovom, nula) €. Ušetrené peniaze dostanú žiadatelia z verejných VŠ, ktorí sa umiestnili za nimi. Je to natoľko neuveriteľná forma „financovania“, že mi boli ponúknuté vysoké stávky na to, že to tak určite nemôže byť. Nestavil som sa. Máme podobné „úspešné“ projekty aj na našej škole, takže výsledok vopred poznám – a obrať ľudí o peniaze využitím ich nevedomosti je v zmysle zákona podvod.
  5. Podobne bizarná situácia vzniká okolo štipendií doktorandov. Zákon o vysokých školách prikazuje školám vyplácať interným doktorandom štipendiá. Na rozdiel od štipendií pre študentov bakalárskeho a magisterského štúdia ministerstvo prostriedky na tento účel neprideľuje. Vzniká paradoxná situácia: študenti by mali platiť školné – a zároveň by im škola mala platiť za to, že sú jej študentmi. Trochu zvláštna logika, či nie? Súkromné VŠ preto ich počty obmedzujú, aby sa nedostávali do neriešiteľných konfliktov. Na problém upozorňujeme už niekoľko rokov, na jeho vyriešenie stačí vynechať jednu vetu v zákone. Napriek tomu sa nič nemení. Osobitnú príchuť nadobúda táto motanica v spojení s faktom, že akreditačná komisia započítava do svojich hodnotení iba práce interných doktorandov.
  6. Môžeme sa uchádzať o granty APVV. Ešte sme sa o to nepokúsili, lebo donedávna jednou z hlavných podmienok bolo mať „úspešne financované projekty v minulosti“. Očividne diskriminačná podmienka pre vysoké školy, ktoré vznikli iba prednedávnom. Našťastie nedávno z výziev zmizla, tak sa pokúsime.
  7. Jediné peniaze, ktoré sme „od štátu“ naozaj dostali, nie sú vlastne od neho, ale z Európskych štrukturálnych fondov. Aj tam sú súkromné VŠ vylúčené z väčšiny výziev - z výziev na financovanie infraštruktúry VŠ úplne. Vďaka však aj za to málo, čo je.

Ako vidieť, nerovnosť šancí je očividná. Pritom existujú silné argumenty, aby sa aspoň časť bariér odstránila.

Predovšetkým, súkromné VŠ umožňujú dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie takmer pätine všetkých študentov, čím výrazne uľahčujú štátnemu rozpočtu. Predstavitelia súkromných vysokých škôl sa zhodujú na tom, že aj v dlhodobom horizonte budú túto časť svojej činnosti financovať zo školného.

Preto nás oveľa viac trápi izolovanie od prostriedkov na rozvoj škôl a vedecký výskum. Súhlasíme s tým, že vedecko-výskumná činnosť je neoddeliteľnou súčasťou aktivít vysokých škôl. Politici všetkých orientácií tvrdia, že má slúžiť celej spoločnosti. Prečo ju teda na súkromných VŠ  musia financovať študenti?