Česká pošta tento mesiac konečne zaviedla platobné terminály vo všetkých 3200 pobočkách. Doteraz bolo možné platiť bezhotovostne len na smutných 750 miestach. Ani my sa nemáme prečo biť do pŕs za našu štátnu spoločnosť, ktorá len začiatkom tohto roku umožnila platiť za svoje služby viacerými druhmi platobných kariet. Navyše sa v lete znova zvýšili poplatky, napríklad za odoslanie listu s vnútroštátnym doručením.
O aktuálnom stave a pomeroch v štátom vlastnených akciovkách alebo organizáciách na Slovensku som sa nedávno rozprával so svojím španielskym kamarátom. Nechápal, ako môžu byť u nás na takej nízkej úrovni. V Španielsku možno nie každá štátna firma ponúka najlepšie služby, minimálne sa však držia na solídnej úrovni. Lebo štát si je vedomý toho, že aj on má konkurenciu, ktorá nespí.
Zaseknutí v pozostatkoch socializmu
Zatváranie očí pred konkurenciou si neviem vysvetliť inak, ako pozostatok socialistických manierov. Jeden podnik vládne všetkým, jeden všetkým káže... ako zlá variácia na Pána prsteňov. Bohužiaľ pre skostnatelých akcionárov tu už máme zlý kapitalizmus, v ktorom to funguje tak trhovejšie – ak poskytuješ kvalitnejšie a dostupnejšie služby za zodpovedajúce ceny (niekedy dokonca nižšie), budeš mať viac zákazníkov.
Slovenská pošta síce začína kopať, dávnejšie avizovaná aplikácia sa údajne blíži k vydaniu, to ale stačiť nebude. Možnosť presmerovať doručenie zásielky do inej pobočky alebo do „balíkoBOXU“ je síce pekná, ale v skutočnosti nerieši ten najväčší problém štátnej firmy. Som preto zvedavý na iný aspekt aplikácie, Track & Trace.
Informácie o stave zásielky sú kľúčové, pretože Slovenská pošta má enormný problém so svojimi zamestnancami. Nemôžem krivdiť všetkým, verím že je viac poctivých poštárov, než tých zlých. Po pár negatívnych skúsenostiach si však zapamätáte zlyhanie inštitúcie, na ktorú ste sa spoľahli. Napríklad keď čakáte na balík zo zámoria niekoľko týždňov a až predajca vám dá vedieť, že kvôli nedostupnosti adresáta sa zásielka vrátila k nemu. Bez akéhokoľvek kontaktovania doručovateľom, bez avíza, hnusného žltého papiera. A na otázku, ako si toto niekto môže dovoliť vás len odbijú, že ste neboli zastihnuteľní. Toľko k mojim nedávnym skúsenostiam s poštou.
Zachráni nás Track & Trace?
Keďže sa v Allexis tejto technológii venujeme tiež, mám chuť do toho kecať. Track & Trace nie je finálna méta, len časť veľkej skladačky. V prípade pošty a situácie, ktorú som popísal vyššie, by mohla dať klientom dostatočnú silu na to, aby si pýtali kompenzáciu za odfláknuté služby.
V prvom rade treba v novej aplikácii umožniť obojsmernú komunikáciu pre doručovateľa aj adresáta. Žiadne chaty, stačia automatizované možnosti pre informovanie druhej strany. V druhom rade, a to je asi podstatnejšie, je potrebná kontrola. Aby mohol doručovateľ označiť zásielku ako doručenú, musel by sa nachádzať na mieste doručenia. To je ľahko overiteľné pomocou polohy. Z toho ale vychádza nutnosť ďalšieho technologického vybavenia. Ako som písal vo svojich „cestovateľských zápiskoch“ zo Šanghaja, mám rád inovácie, ktoré využívajú dostupné technologické zdroje. Trochu sa však obávam, že toto prípad Slovenskej pošty nebude. Dúfať však môžeme, nie?
