Pri pohľade do médií musí byť každému jasné, že okolo nás prebieha revolúcia – a hlavnú rolu v nej hrá umelá inteligencia (AI). Chytľavé titulky hovoria, že už tvorí hudbu, kreslí obrázky, ktoré sa v aukcii predávajú za stovky tisíc dolárov, alebo uvádza dokonca správy v televízii. Popri tom sa dozvedáme, že AI máva pri experimentoch a testoch rasistické sklony, sexistické či homofóbne narážky, alebo že pri výbere uchádzačov o prácu diskriminuje.
Zatiaľ čo obdobné headliny vzbudzujú pozornosť, v biznise sa už roky presadzujú prvky umelej inteligencie, o ktorých sa v mainstreamových médiách až tak veľa nepíše a nehovorí – strojové učenie a analytika dát v reálnom čase. Pritom práve tieto technológie – a nie humanoidné roboty a iné stroje, ktoré nás raz možno nahradia – prinášajú firmám aj verejným organizáciám skutočný úžitok už dnes. Či už ide o pomoc pri stanovovaní diagnóz v medicíne, o zlepšovanie predaja, alebo o zefektívňovanie verejných služieb.
Hoci sa nám to niekedy nezdá a máme skôr tendenciu upozorňovať na chyby „strojov“, inteligentné algoritmy sú vo všeobecnosti presnejšie a menej predpojaté ako ľudia, a to v bankovníctve pri schvaľovaní pôžičiek, v HR pri nábore ľudí, aj v súdnictve. Rovnako tak dnes dokážu algoritmy na základe strojového učenia a analytiky povedať – presnejšie ako človek a dokonca v reálnom čase – aká je aj na základe minulých transakcií optimálna zľava. Čiže taká, ktorá zákazníka osloví, ale firmu zbytočne nepripraví o zisk.
Rovnaké technológie už roky predpovedajú, ktorí existujúci klienti s najväčšou pravdepodobnosťou odídu, alebo si naopak od firmy kúpia aj iný produkt – a tým pomáhajú lepšie cieliť marketingové kampane a šetriť peniaze, ktoré by inak pravdepodobne vyšli nazmar. Alebo denne či dokonca v reálnom čase vyberajú obchodníkom či agentom kontaktného centra takých potenciálnych zákazníkov, ktorí budú mať o aktuálnu ponuku najväčší záujem. Inteligentný algoritmus pritom môže brať do úvahy nielen historické dáta o klientoch, ale aj informácie zo sociálnych sietí a z doterajšej komunikácie s daným zákazníkom.
Niektoré maloobchodné reťazce s potravinami sa tiež snažia pomocou štatistiky, strojového učenia a analýz dát obmedziť množstvo tovaru, ktoré končia na smetisku, čo je podľa Food and Agriculture Organization každoročne celosvetovo neuveriteľných 1,3 miliardy ton. Zbierajú a vyhodnocujú stovky terabajtov dát, a to nielen z jednotlivých prevádzok a z distribúcie, ale zohľadňujú napríklad aj predpoveď počasia, aby čo najpresnejšie predpovedali dopyt po jednotlivých artikloch a zabezpečili, aby ich na sklade a na pultoch nebolo primálo, ale ani priveľa.
Iný príklad je náš inteligentný chatbot, ktorý v Holandsku asistuje klientom poisťovne pri poistných udalostiach. Nejde o relatívne hlúpy algoritmus „nakŕmený“ dátami, ktorý na základe slov napísaných vydedukuje, na čo sa zákazník pýta a predloží mu odpoveď. Tento chatbot pomáha odhaľovať podvody, na základe zaslaných fotografií odhaduje objem škodovej udalosti a ponúka aj asistenčné služby, napríklad privolanie odvozu cez Uber v prípade, že havarované vozidlo je nepojazdné a klient nemá zabezpečenú náhradnú dopravu.
Aby sa umelá inteligencia správala a vystupovala ako človek, musí byť schopná učiť sa, vidieť, komunikovať prirodzenou rečou a spracúvať dáta v reálnom čase. Myslím, že od umelej inteligencie v takomto komplexnom poňatí a hlavne jej zmysluplného využitia v biznise alebo vo verejnom živote máme ešte ďaleko. V každodennej realite je umelá inteligencia zatiaľ predurčená na to, aby pomáhala robiť lepšie rozhodnutia. V tomto smere svoj prínos už dávnejšie aj osvedčila.
