Rozhodnutie správcu konkurznej podstaty Nováckych chemických závodov (NCHZ) poprieť pohľadávku Európskej komisie je na slovenskej konkurznej scéne závažný krok. Dalo by sa povedať určujúci. Pre to, že sa v rozhodovaní postavil nad úroveň Európskej komisie aj súdu, ktoré firme pokutu za účasť v karteli udelili aj potvrdili. Fakt, že ako správca konkurznej podstaty pôjde proti rozhodnutiu komisie a súdu, hovorí o trochu prehnaných ambíciách. No to ešte také vážne nie je. Hoci správne označenie takéhoto postupu nie je - odvážne. Takmer by sa dalo povedať, že ide o prvok agresívnej obrany dlžníka na domácej pôde.

Omnoho vážnejšie sú možné dôsledky takéhoto asertívneho postupu na slovenské podnikateľské prostredie. Firmy aj podnikoví právnici a konzultanti sledujú najväčší slovenský konkurz veľmi pozorne. Zakladá totiž dôležité precedensy hneď v niekoľkých bodoch. Prvý je dosah rozhodnutí Európskej komisie a prístup Slovenska ako členského štátu únie k postihu domácej firmy, ktorá sa rozhodla pomerne útočne brániť.

Druhý je ešte vážnejší. Podľa očakávania je konkurz NCHZ pilotnou aplikáciou nedávno schváleného kontroverzného zákona o opatreniach, týkajúcich sa strategických podnikov. Ten umožňuje vláde svojvoľne zasahovať do vlastníckych práv majiteľov firiem, ktoré označí ako strategické. Zvlášť ak existuje možnosť, že v konkurze bude hrať súčasný majiteľ, firmy blízke finančnej skupine Istrokapitál, nielen úlohu obete.

Na budúce správanie sa veľkých dlžníkov voči rôznym kategóriám veriteľov by tak mohol vplývať takýto, dosiaľ vyslovene vyšpekulovaný scenár:

NCHZ sa voči pokute komisie nielen ubráni, ale komisia ostane v konkurze trvale mimo hry. Hoci len tým, že sa dlho nič nestane, no pokutový veriteľ nebude môcť hlasovať. Kým súd posúdi jeho incidenčnú žalobu, môže trvať omnoho dlhšie, než celý konkurz.

Medzitým nastanú pomerne nezvratné skutočnosti. Správca, keďže na základe rozhodnutia štátu musí, ponúkne chemičku štátu. Cez verejnú ponuku skúsi zistiť cenu, aby sa rozhodol, či skúsi aj znalca. Keďže podľa aktuálnej situácie, najmä prebytku kapacít, s ponukou z trhu počítať veľmi nemožno, referenčnou môže byť pomerne subjektívna ponuka. Aj podľa chuti pôvodných vlastníkov. Správca za ňu ponúkne firmu štátu.

Ak by ju štát hoci len dorovnal, môže z verejných financií zaplatiť za NCHZ celkom zaujímavú sumu, ktorú vzhľadom na pozíciu v konkurze a očakávaný výťažok z konkurzu – zabezpečený veriteľ Poštová banka – zaúčtujú konsolidační účtovníci Istrokapitálu. Vláda si splní socialistický záväzok, Neštandardnou legislatívou „ochráni“ pracovné miesta. Koho bude zaujímať, že vlastne až také ohrozené neboli? NCHZ je inak celkom fungujúca firma. Čo je dôležité, to všetko bude ešte pred tohtoročnými parlamentnými voľbami. Iba drobná odbočka, správca celkom pravdepodobne bude predávať firmu štátom poverenému Fondu národného majetku, ktorému vraj tiež čiastočne poprel pohľadávku.

Po voľbách to môže byť už len príjemné. Keďže s náhlym nárastom záujmu konkurenčných hráčov z trhu príliš počítať nemožno, budú sa môcť pôvodní vlastníci NCZH vlastne rozhodnúť, či chemičku chcú alebo nie.

Precedens bude hotový. Ako už mnohokrát od leta 2006, zaznie takmer hmatateľná ponuka, kto chce špekulovať so štátom, nech iba príde s ponukou. Štát sa správa strategicky.