Paternalistickí bojovníci proti obezite dostali tento týždeň dve rany. Prvú v slnečnej Kalifornii a druhú v New Yorku. Výskumníci prišli na to, že zákaz rozširovania fast-foodových reštaurácií na juhu Los Angeles pravdepodobne nebude mať vplyv na znižovanie miery obezity v tejto časti mesta. V skutočnosti pri prepočte na stotisíc obyvateľov nebola táto chudobná štvrť L.A. nadštandardne zaplavená reštauráciami ponúkajúcimi nezdravé jedlo.  To mestským radným nebránilo, aby zákaz predĺžili o ďalší rok.

Povedal by som toľko: ak platí, že jedna z dôležitých príčin rastúcej miery obezity je relatívne výhodnejšia cenová dostupnosť nezdravého jedla, tak snaha vybalansovať pomer medzi ponukou "nezdravých" a "zdravých" reštaurácií je odsúdená na neúspech. Logika riešenia kalifornských politikov je asi taká, ako keby bratislavskí poslanci zakázali trhovisko na Miletičovej v snahe motivovať ľudí nakupovať si kvalitnejšie oblečenie v Alizé.

Jeden z autorov kritickej štúdie Ronald Sturm argumentuje, že lepšia regulácia by bola znížiť dostupnosť čipsov a sladených nápojov, prípadne povinnosť zahrnúť do reštauračného menu informáciu o kalorickej hodnote jedla. No, nevidím extra rozdiel v efekte a zmysle návrhu na zníženie dostupnosti Coca-Coly a fast-foodovej reštaurácie. Jedine, že by ju chceli zdaniť, o čom sme už na Knihožrútovi diskutovali. A čo sa týka druhého návrhu, máme pre Ronalda Sturma zlé správy.

Ako upozornila Megan McArdle, štúdia mapujúca túto reguláciu v New Yorku  zistila, že pridanie informácie o kalorickej hodnote jedla nezmenilo správanie spotrebiteľov. Nemotivovalo ich k požieraniu menšieho množstva hamburgerov. Teoreticky je to super myšlienka. Dáme ľuďom viac informácií, vďaka čomu sa budú môcť kvalifikovanejšie rozhodovať.  V praxi podľa mňa zlyháva na tom, že patrí do kategórie behaviorálnych štuchancov, ktoré nazývam sofistikované somariny.

Koľko rokov platí povinnosť informovať o kalorickej hodnote potravín predávaných v supermarketoch? A aký to malo vplyv na spomalenie rastu miery obezity? Trúfam si povedať, že blízky nule. Bez ohľadu na to, ako skvelo nápad o kalorickej hodnote v jedálnom lístku vyzerá, praktický význam je pochybný. Človek vstupujúci do McDonaldu má elementárnu vedomosť o rozdiele medzi tým, keď do seba natlačí Big Mac a zeleninový šalát. Pochybujem, že jeho spotrebiteľské rozhodovanie ovplyvní dodatočná informácia "jedlo A má 247 kalórií a jedlo B 282 kalórií." Kto chodí do McDonaldu s kalkulačkou? A vôbec, kto chodí do McDonaldu na zeleninový šalát? Big Mac and Diet Coke, please...

P.S.  Pre tých, čo ste sa zapojili do tipovania laureáta Nobelovej ceny, tu sú aktuálne kurzy . Hmm, že by tie moje tipy nakoniec neboli tak zlé... Mimochodom - ako píše Alex Tabarrok - čo vyplýva z toho, že najviac v kurze je Eugene Fama? Že nobelovský výbor sa tento rok nemôže pomýliť.