Aj v INESS sme na túto skutočnosť reagovali a v  deň schvaľovania zákona sme zverejnili analýzu investičnej pomoci za rok 2017. V rozprave k zákonu  na ňu reagoval aj minister hospodárstva Žiga. Tvrdil, že je vecne úplne mimo, a taktiež, že sme zverejnili analýzu práve v tento deň na objednávku strany SaS. Ďalšie stanoviská ministerstva sa niesli v duchu, že INESS v analýze zavádza.

Pri vypracovaní analýzy sme vychádzali z dostupných dát, ktoré ministerstvo spracováva v rámci podkladov pre vládu, ktorá schvaľuje každú investičnú pomoc. Dáta sú veľmi obmedzené a tak neposkytujú celkový pohľad na schvaľovanú investíciu. Príkladom je údaj o priemernej mzde vytvorených pracovných miest, ktorá ale nezaručuje takúto výšku mzdy všetkým zamestnancom na všetkých pozíciách. Ďalším príkladom nedostatočných dát, ktoré dostáva na stôl vláda, je dva roky starý údaj o priemernej evidovanej nezamestnanosti v danom okrese. Analýzy vplyvov, ktoré sa k schvaľovanej investičnej pomoci na vláde prerokúvajú, tak obsahujú neaktuálne informácie, hoci majú slúžiť na informované rozhodovanie vlády.

Naša analýza nebola napísaná ani zverejnená na objednávku SaS. Investičné stimuly analyticky pokrývame dlhodobo, naposledy sme publikovali na túto tému štúdiu pred rokom s názvom Investičné stimuly, predtým v roku 2013. Na našom webe nájdete 124 záznamov so zmienkou o investičných stimuloch.

O tvorbe novej legislatívy v oblasti investičnej pomoci sa oficiálne vie od júna 2017, keď ministerstvo začalo medzirezortné pripomienkové konanie k tomuto zákonu. Na základe harmonogramu legislatívneho procesu sme jednoducho načasovali zverejnenie analýzy na deň rozpravy a hlasovania o tomto zákone v konečnom znení, aby sme aj poslancom poskytli čo najlepší obraz o poskytnutých investičných stimuloch za posledné obdobie.

Minister sa vyjadroval, že vláda poskytuje štátnu pomoc v najväčšej miere prostredníctvom daňových úľav. Tento argument potvrdzuje aj naša analýza, ale súčasne treba povedať, že aj táto forma podpory sa zaraďuje do štátnej pomoci a poškodzuje kvalitu podnikateľského prostredia, keďže vytvára nerovné podmienky pre podnikateľov. Spoločnosti tak síce musia investovať na Slovensku, inak nezískajú cez daňovú úľavu späť svoje vynaložené peniaze, ale veľká väčšina firiem takúto výhodu pri realizácii investičných zámerov nezískala. Keďže každá pomoc z balíčka štátnej pomoci je vo výsledku fiškálny náklad, musia ju zaplatiť ostatné firmy a spotrebitelia. Dlhodobo apelujeme, aby sa vláda skôr zamerala na znižovanie daňového zaťaženia podnikateľov, ktoré pomôže povzbudiť podnikateľskú aktivitu a nie k prerozdeľovaniu obmedzených zdrojov na podporu vytvorenia vybraných pracovných miest.

Minister Žiga vo vyjadreniach k novému zákonu povedal, že podpora investícií by mala smerovať do oblastí týkajúcich sa progresívnych technológií a činností s vyššou pridanou hodnotou. Na druhú stranu povedal, že podporí aj piatu automobilku, ktorá by chcela prísť s investíciou na východ Slovenska. Automobilový priemysel na Slovensku zatiaľ nevytvoril významné výskumné alebo inovačné centrum, ktoré by vytváralo pridanú hodnotu do pásovej výroby. Výčitku smerovania investícií na Slovensku vyjadrili aj zástupcovia NBS, keď  označili podporu investícií do automobilového priemyslu za nestabilnú. Vláda, podľa NBS, nepracuje na alternatíve voči smerovaniu hospodárstva.

Ministerstvo na výčitku nepodporovania malých a stredných podniky argumentovalo tým, že radšej podporí jeden veľký podnik, ktorý ťahá naň naviazaných dodávateľov. Nekonečné argumentovanie, či vie žiť planktón (malé a stredné podniky) bez ryby (veľké podniky) alebo naopak, nevedú nikam. Vláda by sa mala zaoberať plošnou podporou všetkých podnikateľov a súčasne znižovať nároky na životné situácie podnikateľov v jednotlivých fázach podnikania. Že samotné zníženie sadzby dane zázrak na Slovensku nespraví dokumentujeme mnohými odporučeniami zlepšenia nielen podnikateľského prostredia (napr. tu) ale aj činnosti Ministerstva hospodárstva na tomto poli (napr. tu)

Premiér Fico síce ohlásil, že parametrom na vyššiu podporu zo strany štátu bude aj vyššia ako priemerná mzda v okrese, takýto faktor však nenachádzame v novom zákone upravený. S priemernou mzdou ako faktorom poskytnutia investičného stimulu sa počíta len v prípade technologických centier a centier podnikových služieb. Naša analýza pre investičné stimuly za rok 2017 potvrdila, že mzdy nad úrovňou priemeru neboli pravidlom. Ako v úvode tohto textu spomíname, ukazovateľ priemernej mzdy je veľmi obmedzený, keďže neposkytuje dostatočný prehľad o rozdielnych mzdových podmienkach pri vysokých rozdieloch medzi mzdami. Ak podporíme vytvorenie miesta robotníkovi a manažérovi, priemerná mzda sa automaticky zvýši, keďže manažér zarába určite viac. Priemerná mzda v okrese môže byť ovplyvnená aj jedným-dvoma silnými zamestnávateľmi, či množstvom štátnych zamestnancov. Ak sa chce vláda uberať týmto smerom, lepším ukazovateľom by podľa nás bola mediánová mzda, ktorá ukáže strednú hodnotu miezd v podporených spoločnostiach. Ani takéto uvažovanie však z investičných stimulov neurobí kvalitný nástroj v porovnaní s plošnými zmenami podnikateľského prostredia. Vynecháva z hry tisíce dlhodobo nezamestnaných a nízko kvalifikovaných ľudí, ktorí na mzdový priemer a ani medián na trhu práce nemajú šancu dosiahnuť.

Z našej analýzy vyplynulo, že vláda podporila vo veľmi nízkom objeme investície do menej rozvinutých regiónov, ktorým pritom sama pridelila osobitný status. Minister Žiga argumentoval tým, že z jeho rezortu do týchto okresov alokoval 60 mil. eur na podporu podnikania v oblasti služieb a podpory malého a stredného podnikania. Táto suma je síce vyššia, ako smerovala do menej rozvinutých regiónov cez štátnu pomoc v roku 2017, ale nie je isté, či sa celá suma rozdelí a následne aj využije.

Uvidíme, či ministerstvo bude dodržiavať svoj záväzok podporovať investície s vyššou pridanou hodnotou (s výskumom a vývojom) a súčasne v ešte väčšej miere znižovať regionálne rozdiely, ktoré samo očakáva cez nový zákon o regionálnej investičnej pomoci. Zároveň ale dúfame, že  okrem dodržania týchto cieľov súčasne prídu aj významné zmeny v podnikateľskom prostredí, ktoré pomôžu všetkým podnikateľom.

Jakub Zeman