Správa o tom, že Samsung začína zvažovať odchod do Rumunska sa zatiaľ našťastie nepotvrdila. Slovensko sa však musí už dnes pripravovať na moment, kedy pásovú výrobu zahraničných nápadov bude potrebné niečím nahradiť. Hospodársky rast nemôže fungovať do nekonečna na nízkej cene práce a veľkých investíciách s nižšou pridanou hodnotou. Keďže ďalšie krajiny východnej Európy zavádzajú „naše“ reformy z rokov 2002-2006, integrujú sa do európskych štruktúr a „predbiehajú“ nás i v cene pracovnej sily, predošlá veta získava punc akútnosti.

Súčasná diskusia o hospodárskej politike má však jeden, na prvý pohľad značne protichodný motív – úsporu verejných financií. Z mojej pozície zástupcu SR v pracovnej skupine Eurogroup je mi viac než zrejmé, že prvoradou podmienkou pre stabilizáciu situácie je zastavenie zadlžovania. Na druhej strane je dôležité povedať, že dôvodom vyššieho plánovaného deficitu budúcoročného štátneho rozpočtu nie sú navýšené výdaje, ale prepad vo výbere daní spôsobený pomalším hospodárskym rastom. Žiadna krajina sa z hospodárskych problémov nedostala len šetrením a ako píše aj The Economist vo svojej analýze, zavádzanie pro-rastových opatrení je najväčšou výzvou stojacou pred Európou. Nové pracovné miesta a zvyšovanie životnej úrovne, tak ako aj v minulej dekáde, zabezpečí jedine hospodársky rast.

Myšlienka investovať do výskumu a vedy v čase hospodárskych problémov nie je revolučná. Fínska ekonomika prešla koncom Studenej vojny 10%-ným prepadom, ktorý priniesol 4-násobné zvýšenie nezamestnanosti na úroveň 17%. Fínska vláda sa rozhodla pre masívne úspory vo verejných výdajoch s jedinou výnimkou v podobe zvýšenej podpory vedy, výskumu a vzdelávania. Proti-cyklické investície do Agentúry pre technológie a inovácie (TEKES) položili základ pre výrazný rast fínskej ekonomiky, založený práve na inovatívnych technológiách v 90.-tych rokoch.

Tento ideál je zatiaľ v ostrom kontraste so slovenskou realitou. Najnovšie ukazovatele konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky poukazujú na alarmujúci stav ekonomickej aktivity založenej na inováciách. Podľa hodnotenia Global Competitiveness Index sa SR za posledné dva roky prepadla o 22 priečok na úroveň krajín ako Rwanda a Kolumbia. Podľa Svetového ekonomického fóra naša ekonomika už nie je založená na inováciách. V ukazovateli inovatívnosti sme sa prepadli na 84. priečku na úroveň Egyptu a Kambodže a v kvalite výskumných inštitúcií na 97. miesto ku krajinám ako

Bosna a Hercegovina a Maroko.

Pokiaľ sa na Slovensku nevytvoria základné mechanizmy podpory inovácií a ich presunu na „výrobné linky“ známe zo zahraničia (viac o nich píšem v staršom blogu), firmy významu ako Skype a pod. pochádzajúce zo Slovenska budú víziou v nedohľadne. Aby tomu tak nebolo, vláda SR schválila Stratégiu Minerva, ktorá zavedie do praxe 26 systémových a konkrétnych opatrení v „inovačnom sektore“ (vzdelávanie, veda a inovatívne podnikanie), ktoré naštartujú nový hospodársky rast.

V Minerve sa nezameriavame len na opatrenia vo vzdelávaní či vede, ale hlavne na podporu ich interakcie. Podpora transferu technológií, reforma práva duševného vlastníctva či podpora aplikovaného výskumu v kombinácií s podporou vedecko-vzdelávacej infraštruktúry je jediná cesta ako budovať inovatívne ekonomické prostredie s hmatateľnými výstupmi.

Nezatvárame si oči pred politickou realitou. Tak ako mnoho ďalších kvalitne rozbehnutých projektov sme sa dostali do situácie, keď naša práca je vystavená neistej politickej podpore po marcových voľbách. Bez ohľadu na politickú situáciu vnímame ako našu povinnosť pripraviť na realizáciu všetky opatrenia a spustiť najdôležitejšie z nich tak, aby nová vláda mohla bez zbytočného zdržania rozhodnúť o pokračovaní dôležitých reforiem. Tento blog, aj v rámci tohto kontextu, vnímame ako spôsob ako verejnosti predstaviť našu prácu a otázky, ktoré riešime. Preto v priebehu nasledujúcich

mesiacov budeme na tomto mieste prinášať blogy o aktuálnych policy otázkach vedomostnej ekonomiky, podstatných momentoch z implementácie nášho projektu, ale aj upozorňovať na dôležité podujatia v tejto oblasti .

Ja a môj tím budeme veľmi radi, ak nám pomôžete dostať otázky vedy, výskumu a inovácií do pozornosti verejnosti.

Martin Bruncko

Autor je splnomocnenec vlády SR pre vedomostnú ekonomiku.