1. Zavedenie progresívnej dane pre fyzické osoby (25% pri príjmoch nad 2750 eur)
Dopad na občana: Ak zarábate nad 2750 eur mesačne, dáte štátu z každých 100 eur nad 2750 eur presne o 6 eur viac ako doteraz.
Dopad na štátny rozpočet: Plus symbolických pár miliónov. Väčšine Slovákov sa však zavedenie dane zo závisti bude páčiť.
2. Zvýšenie sadzby dane pre firmy z 19% na 23%
Dopad na občana: Ak vaša firma bude nebodaj aj po roku 2012 vykazovať zisk, zaplatíte z každých 1000 eur zisku o 40 eur ročne viac na daniach.
Dopad na štátny rozpočet: Mechanický prepočet hovorí o plus 400 miliónov ročne. Tu je namieste otázka, koľko firiem bude "ochotných" platiť vyššiu daň?
3. Zavedenie dane z dividend
Dopad na občana: Ak poberáte dividendy, zaplatíte z nich údajne 10% daň.
Dopad na štátny rozpočet: Je ťažké ho vyčísliť, nie je jasné, koľko fyzických osôb s daňovým domicilom na Slovensku poberá dividendy. Dôležité však je, že ide o definitívne K.O. rovnej dani, výrazne sa tak zhorší podnikateľské prostredie na Slovensku, stratia sa investori i tisíce pracovných miest...
4. Zavedenie dane z dedičstva a darovania
Dopad na občana: Ak budete dediť po príbuzných kus lesa na Horehroní, zaplatíte štátu nejaké to euro. V minulosti sa sadzba tejto dane pohybovala od 1% do 40%, dá sa očakávať, že rovnako to môže byť aj od roku 2013.
Dopad na štátny rozpočet: ? ... ak má minister financií viac rozumu, než predviedol pri grafe s cenami plynu, tak túto daň radšej nezavedie. Administratívne náklady totiž môžu byť vyššie, ako samotný výnos z novej dane.
5. Zvýšenie spotrebných daní (alkohol, víno, tabak)
Dopad na občana: Ak nefajčíte a nepijete - a to ani vínne striky - tak žiaden. Pašerákom cigariet sa zvýšia zisky.
Dopad na štátny rozpočet: V závislosti od rozsahu zvýšenia sadzieb až do 70 miliónov ročne.
6. Zvýšenie a rozšírenie bankovej dane
Dopad na občana: Vaša banka bude platiť štátu daň aj za vedenie vášho účtu. Nečudujte sa, ak za hypotéku budete zrazu platiť vyššie splátky.
Dopad na štátny rozpočet: Plus 70 miliónov ročne.
7. Zvýšenie dane z nehnuteľností
Dopad na občana: Ak ste bezdomovec, tak žiaden. Ak máte byt v Petržalke, podľa INESS zaplatíte naviac 185 eur ročne.
Dopad na štátny rozpočet: Vraj plus 150 miliónov ročne.
8. Zvýšenie cestnej dane
Dopad na občana: Výšku cestnej dane zatiaľ určujú samosprávne kraje a (zatiaľ) ju platia len firmy. Bližšie údaje o jej zvýšení nie sú známe.
Dopad na štátny rozpočet: ?
9. Zavedenie dane z registrácie motorových vozidiel
Dopad na občana: Ak si nové auto kúpite pred zavedením tejto dane, určite žiaden.
Dopad na štátny rozpočet: Plus 24 miliónov ročne.
10. Zrušenie zrušenia koncesionárskych poplatkov
Dopad na občana: Ak by sa koncesionárske poplatky od r. 2013 zrušili, ušetrili by ste 55 eur ročne na domácnosť, či malú firmu. Kedže sa zrušenie zruší, neušetríte nič.
Dopad na štátny rozpočet: Štát nepríde o cca 100 miliónov eur.
11. Obmedzenie paušálnych výdavkov pre SZČO
Dopad na občana: Tí živnostníci a ľudia v slobodných povolaniach, ktorí majú pomerne vysoký príjem a využívajú paušálne výdavky, zaplatia viac na daniach a odvodoch. Alebo začnú svoje výdavky účtovať (a možno tak budú dokonca platiť štátu menej ako doteraz).
Dopad na štátny rozpočet: Podľa konkrétneho nastavenia plus 10 až 20 miliónov eur ročne.
12. Zvýšenie minimálnych vymeriavacích základov pre SZČO na 50% priemernej mzdy
Dopad na občana: Ak by sa nič nemenilo, minimálne poistné by v roku 2013 bolo približne 164 eur - o 4 eurá viac ako v roku 2012. Po zmene sa však minimálny základ zvýši na 393 eur a poistné približne na 185 eur. To je o 25 eur mesačne a 300 eur ročne viac ako v roku 2012.
Dopad na štátny rozpočet: Plus 60 miliónov ročne. Minimálne odvody platí približne 200 tisíc živnostníkov.
13. Zvýšenie maximálnych vymeriavacích základov na 5-násobok priemernej mzdy
Dopad na občana: Ak budete v roku 2013 zarábať menej ako 1179 eur hrubého mesačne, tak žiaden.
Ak zarobíte od 1179 do 2358 eur hrubého mesačne, tak sa vaše odvody zvýšia o 1,4%, pri príjme 2358 eur to bude o 16,50 mesačne viac. Váš zamestnávateľ zaplatí o 1,65% viac, pri príjme 2358 eur to bude o 19,45 eur viac.
Ak zarobíte od 2358 do 3144 eur hrubého mesačne, z príjmu nad 2358 eur zaplatíte odvody vyššie o 5,4% ako dnes. Pri príjme 3144 eur zaplatíte o 59 eur viac. Váš zamestnávateľ zaplatí zo mzdy nad 2358 eur odvody vyššie o 11,65%, čo pri mzde 3144 eur znamená o 111 eur mesačne viac.
Ak zarobíte od 3144 do 3930 eur hrubého mesačne, aj z príjmu nad 3144 eur zaplatíte odvody (doteraz sa neplatili), čo pri príjme 3930 eur znamená, že zaplatíte o 164 eur viac ako dnes. Váš zamestnávateľ zaplatí zo mzdy nad 3144 eur odvody o 34,4% vyššie ako dnes, čo pri mzde 3930 eur znamená, že zaplatí o 381 eur mesačne viac.
Dopad na štátny rozpočet: Odhadom plus 10 až 20 miliónov eur ročne.
14. Obmedzenie práce na dohody, respektíve zavedenie odvodov aj z príjmov na dohody
Dopad na občana: Ak si bude privyrábať formou dohody alebo inak aj naďalej, bude z týchto dodatočných príjmov platiť odvody.
Dopad na štátny rozpočet: Plus 95 miliónov ročne.
15. Obmedzenie rodičovských dávok
Dopad na občana: Ľudia s nadpriemernými príjmami budú mať nižšie, respektíve žiadne rodičovské príspevky, prídavky na deti atď.
Dopad na štátny rozpočet: Až 350 miliónov ročne, v závislosti od konkrétnej definície "bohatých" rodičov.
16. Valorizácia dôchodkov o pevnú sumu
Dopad na občana: Asi 60% dôchodcov má dôchodok nižší, ako priemer (374 eur), tým sa prilepší. Ostatní stratia.
Dopad na štátny rozpočet: Žiaden.
17. Valorizácia dôchodkov o dôchodcovskú infláciu
Dopad na občana: Mierne zníženie tempa rastu dôchodkov v budúcnosti.
Dopad na štátny rozpočet: Pokles výdavkov na dôchodky v budúcich rokoch rádovo o desiatky miliónov eur ročne.
18. Zvýšenie dôchodkového veku
Dopad na občana: Do dôchodku sa v budúcnosti bude chodiť neskôr, priemerná doba poberania dôchodku sa však zachová.
Dopad na štátny rozpočet: Zastavenie rastu výdavkov na dôchodky v budúcnosti.
19. Zníženie dôchodkov vyplácaných Sociálnou poisťovňou pre ľudí s príjmom nad 800 eur
Dopad na občana: Vzhľadom na kúpnu silu budú v budúcnosti dôchodky ľudí s príjmom nad priemer (teda dnes nad 800 eur brutto) nižšie, ako sú priznávané dnes.
Dopad na štátny rozpočet: Postupné znižovanie výdavkov na dôchodky v budúcnosti.
20. Zníženie príspevkov do druhého piliera
Dopad na občana: Zníženie dôchodkov z druhého piliera v budúcnosti. Ľudia s príjmom nad priemer budú mať spolu s dôchodkom zo Sociálnej poisťovne menší celkový dôchodok. Nie je vylúčené, že sa zníženie budúcich dôchodkov dotkne aj ľudí s podpriemerným príjmom.
Dopad na štátny rozpočet: V horizonte najbližších rokov zníženie výdavkov na dôchodky o 100 miliónov eur ročne za každé percento, o ktoré sa znížia príspevky do druhého piliera. Neskôr sa však o to silnejšie prejaví tlak na priebežný dôchodkový systém, spojený s prudkým nárastom výdavkov na dôchodky, vrátane neželaných sociálnych dopadov.
