Najväčšia finančná kríza za posledných 80 rokov vyplašila mnohých ľudí, vrátane politikov. Dušan Muňko, ktorý je dodnes šéfom Sociálnej poisťovne, v októbri 2008 vyhlásil, že „ľudia, ktorí vstúpili do druhého piliera, môžete kľudne napísať, že prišli o celé úspory." Teda zjavnú hlúposť.
Parlament na čele so Smerom-SD navyše na dne krízy v marci 2009 v hystérii presadil, aby dôchodkové správcovské spoločnosti predali všetky akcie, čím ich fakticky donútil zrealizovať pre sporiteľov veľkú stratu. Namiesto toho, aby mohli zarábať na následnej rastovej vlne trhov.
V roku 2013 zasa vláda R. Fica drvivú väčšinu ľudí presunula do minimálne ziskových garantovaných fondov. Pretože sa bála sporiteľov nechávať v rizikovejších fondoch. Robert Fico, ale aj iní politici, sa však boja niečoho, čo bolo vyriešené už v roku 2011. Už vtedy bolo prijaté postupné odvádzanie úspor z rizikových do konzervatívnych dlhopisových fondov - ale až pred odchodom do dôchodku: „z negarantovaných fondov do garantovaného v závislosti od veku sporiteľa tak, že vo veku 50 rokov bude musieť mať najmenej 10% aktív v garantovanom fonde a v každom ďalšom roku sa toto percento bude zvyšovať najmenej o ďalších 10%“ (INEKO 2011). Už táto legislatíva zabezpečuje, že sporitelia v druhom pilieri by na podobnom prepade trhov ako v rokoch 2008 a 2009 nestratili, ani keby boli všetci od začiatku v najrozkývanejších indexových fondoch.
Ako je to možné? Namodelujme si pracujúcich v roku 2008 tesne pred odchodom do dôchodku. Keďže legislatíva vyžaduje, aby 59-roční mali už 100% úspor v konzervatívnych fondoch, kríza by najviac ovplyvnila tých, ktorí by mali v marci 2008 58 rokov. Tí by mali v tom čase v akciách ešte 10 percent úspor a utrpeli by stratu zhruba 2,7 percentuálneho bodu (prepad indexu S&P500 v eurách o 27 percent).
Z konzervatívnej (a deväťnásobne väčšej) časti portfólia by naopak v tom istom roku 2,7 percentuálneho bodu zarobili. Priemerný ročný výnos konzervatívnych fondov za obdobie marec 2008 – marec 2009 totiž dosiahol 3,0 percenta. Do svojho odchodu do dôchodku v roku 2012 vo veku 62 rokov by (58-roční v marci 2008) zarobili ešte niekoľko percent v konzervatívnych fondoch navyše. Najviac ovplyvnený pracujúci by tak bol napriek veľkému prepadu akciových trhov stále v pluse.
Každý mladší sporiteľ by na období rokov 2008 a 2009 zarobil ešte viac, pretože by už „stihol“ zachytiť aj rastovú vlnu akciových trhov po marci 2009. Prehľad výsledných ziskov či strát podľa veku v marci 2008 poskytuje nasledovná tabuľka:
Keďže pravidlo z roku 2011 je dostatočné, nemá žiadnu pridanú hodnotu držať drvivú väčšinu sporiteľov v konzervatívnych fondoch a pripravovať ich o ušlé výnosy. Naopak, slovenská spoločnosť ako celok na tom stráca desiatky miliónov eur ročne. Defaultným nastavením 2. piliera by mali byť rýchlo rastúce indexové fondy, ktoré by navyše mohli ťažiť z nižších manažérskych poplatkov (nepotrebujú aktívne riadenie).
Viac o desiatich rokoch 2. piliera i o tom, kto by mal v súkromnom pilieri zostať, či z neho odísť, prináša aktuálna téma TRENDU 10/2014 (na stánkoch vo štvrtok, s. 12-18).
