Ministerka v decembri predložila do parlamentu ďalší veľmi nepodarený zákon. De facto ním rušila povinné očkovanie detí a jeho schválenie by sa v marginalizovaných rómskych komunitách skôr či neskôr podpísalo na vzniku ďalších epidémií osýpok, či iných ochorení, ktoré vieme eliminovať očkovaním. A takýchto komunít máme na Slovensku veľmi veľa, najmä na východe krajiny. Pritom naša východná hranica susedí s Ukrajinou, kde v súčasnoti zúri epidémia osýpok. Médiá a prezidentka však naleteli ministerkinmu PR a po neschválení zákona lynčovali spolu s kotlebovcami aj všetkých poslancov, ktorí sa opovážili zákon nepodporiť. Neprijatie zákona bol údajne aj jeden z dôvodov, prečo nakoniec ministerka podala demisiu.

Už rozbila rezidentský program

Tým, ktorí sledovali pôsobenie našej ministerky zdravotníctva iste neušli aj iné „vydarené riešenia“, ktoré ponúkala. Žiaľ niektoré sa jej aj podarili presadiť a malo to katastrofálne následky. Jednou takouto zmenou bola aj jej snaha vylepšiť nefunkčný rezidentský program. Ten má za úlohu doplniť stavy všeobecných lekárov novými posilami. Tvrdou reštrikciou a vysokými pokutami sa snažila prinútiť rezidentky, aby počas štúdia mali iba jedno dieťa a celodenne sa o neho po narodení starali maximálne dva roky a tak čo najrýchlejšie ukončili štúdium a začali pracovať. Čo na tom, že ostatné ženy na Slovensku sa môžu s podporou štátu o svoje maličké deti starať tri roky. A aby boli k dispozícii aj odstrašujúce príklady, jej zákon, narýchlo predložený parlamentu, bez pripomienkového konania, začal platiť aj spätne. Matky, ktoré nastupovali do programu za iných podmienok, mali na výber. Buď sa od svojich detí okamžite vrátia ku štúdiu alebo zaplatia aj viac ako desaťtisícové pokuty. Ministerku v jej zámere nezastavilo ani to, že až 90% rezidentov boli ženy a až 70% študentov lekárskych fakúlt sú tiež ženy. Nasledovalo úplné rozbitie programu, záujem o jeho absolvovanie mali iba jednotlivci. A hoci po roku došlo k úprave zákona, stratenú dôveru v štát a v jeho rezidenčný program sa darí u lekáriek - absolventiek obnovovať iba veľmi pomaly. Žiaľ, naši všeobecní lekári nám doslova umierajú priamo vo svojich ambulanciách, ich priemerný vek sa blíži k šesťdesiatim rokom a v horizonte piatich rokov nám pravdepodobne primárna sféra úplne skolabuje.

Zákonom podporila rast extrémizmu

Do Národnej rady sme tentokrát dostali návrh zákona, ktorý mal zlepšiť kolektívnu imunitu našej populácie. A ak by prešiel, mal by podľa mňa tiež katastrofálne následky. Ministerka si načasovaním zákona pripísala aj zásluhy za rast extrémizmu v našej krajine. Politicky totiž zákon vyhovoval najmä poslancom za Ľudovú stranu naše Slovensko, ktorí sa krátko pred voľbami nečakane ocitli na výslní celospoločenskej diskusie a so svojimi “antivaxerskými” názormi si úspešne zväčšovali svoju voličškú základňu. V skutočnosti však zákon vôbec neriešil dilemu, či povinné očkovanie áno alebo nie. Ale či vyspustíme zo zákona pokutu pre rodičov, ktorí nezaočkujú svoje deti a na oplátku zakážeme nezaočkovaným deťom pobyt vo všetkých predškolských zariadeniach s výnimkou 5 ročných detí, ktoré už budú mať posledný ročník škôlky ako súčasť svojej povinnej školskej dochádzky.

Na rómov by zákaz predškolskej výchovy nefungoval

Keď sa pozrieme na mapu zaočkovanosti proti osýpkam, zistíme, že globálne vôbec nie sme na tom až tak zle, avšak rastie nám percento nezaočkovaných ľudí najmä vo väčších mestách a samozrejme zaočkovanie je zlé aj v marginalizovaných rómskych komunitách. Je teda na mieste zamyslieť sa, čo s tým vieme urobiť. Rómov máme na Slovensku asi 440 tisíc, žijú častokrát v nízkom hygienickom štandarde, čo je samozrejme pre šírenie potenciálnej nákazy u nezaočkovaných veľmi podstatný údaj. Nakoniec, nedávna epidémia osýpok na východnom Slovensku jednoznačne potvrdzuje tieto obavy. Z tohto hľadiska nápad ministerky zrušiť pokutu pre rodičov za neabsolvovanie povinného očkovania ich dieťaťa a nevinnému dieťaťu zabrániť v predškolskom vzdelávaní, je úplný nezmysel. Na Rómov by takáto výchovná metóda nebola vôbec účinná. Skôr naopak. Rómovia sa totiž oveľa viac boja pokút, ktoré môžu byť naviazané aj na ich dávky a majú prirodzený sklon k rešpektovaniu autorít. V súčasnosti je totiž každý rodič nezaočkovaného dieťaťa predvolaný na Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ), kde je náležite poučený o dôležitosti a prospešnosti očkovania a pokiaľ svoje rozhodnutie nezmení, musí mu byť uložená pokuta až do výšky 331 eur. Nehovoriac o tom, že by malo byť našou prioritou umožniť rómskym deťom čo najskoršie predškolské vzdelávanie.

Nie všetky deti chodia do škôlky

Môžeme polemizovať o tom, či by vo veľkých mestách zákaz predškolského vzdelávania nezaočkovaných detí zvýšil zaočkovanosť populácie. Totiž do školok nechodí tretina trojročných detí a pätina štvorročných detí. Ich rodičom by sme zrušením pokuty umožnili beztrestne sa očkovaniu vyhnúť. A čo ak sa rodičia rozhodnú nezaočkovať svoje deti až vo vyššom veku? Nehovoriac o tom, že opätovne zavádzať pokutu, nie je politicky vôbec populárne opatrenie. Nazdávam sa, že moderná spoločnosť sa má posúvať dopredu cestou zlepšovania jej informovanosti. Poučenie hriešnikov na ÚVZ a eventuálne následná pokuta je podľa mňa dobrou cestou ako ju budovať. Rodičia antivaxerov sa už úspešne združujú a celý trest by pravdepodobne skončil ich dohodou, ako si budú svoje deti opatrovať spoločnými silami. A tým, ktorí tvrdia, že nezaočkovaní aspoň nebudú chodiť s mojimi deťmi do škôlky sa doporučujem zamyslieť, či potom nezakážeme neočkovaným deťom aj pobyt v detských centrách, či detských kútikoch, kde by sa po takomto zákaze deti antivaxerov mohli vyskytovať vo zvýšenej koncentrácii.

Zakázala predškolskú výchovu aj deťom, ktoré by nemohli byť zaočkované

Ďalšia vec, ktorú môžeme ministerke a predkladateľom vytknúť je aj definícia dieťaťa, ktorému mohla byť umožnená výnimka v predškolskom vzdelávaní, ak nebude zaočkované. Zákon určoval, že v predškolskom zariadení môže byť umiestnené len dieťa, ktoré sa “podrobilo povinnému pravidelnému očkovaniu zodpovedajúcemu veku dieťaťa podľa očkovacieho kalendára alebo sa očkovaniu nemôže podrobiť pre trvalú kontraindikáciu”. Takto definovaná podmienka by napríklad zabraňovala umiestňovať do predškolských zariadení aj mojich pacientov. Tí totiž po kardiochirurgických operáciách nemajú trvalú kontraindikáciu pre očkovanie, ale len dočasnú. Návštevu kolektívu im doporučujeme už jeden mesiac po operácii, ale očkovanie až po šiestich mesiacoch po operácii. Takže rodičia by mali s nimi zostať pol roka doma, resp. aj dlhšie, kým by sa deti nedostali do stavu podľa očkovacieho kalendára? A medicínskych dôvodov pre dočasnú kontraindikáciu očkovania je samozrejme viac. Však tieto deti sme chceli v kolektívoch chrániť imunitou zaočkovaných detí. 

Očkovaním chránime najmä druhých

Mám päť detí a všetky mám zaočkované. Viem, že očkovanie má aj svoje riziká, tie sú však extrémne zriedkavé a teda zanedbateľné voči benefitu, ktorý z očkovania má zaočkovaná osoba a najmä naša spoločnosť. Naša kolektívna imunita má chrániť pred ochoreniami tých, ktorí zaočkovaní byť nemôžu. K tejto solidarite musíme všetkých vyzývať. A keď sa niekto aj napriek pokute nezaočkuje, je fér, aby znášal povinnosť úhrady zdravotnej starostlivosti, keď sa nechá liečiť na danú chorobu. A poisťovňa by mala od neho vymáhať aj úhradu zdravotnej starostlivosti tých ľudí, ktorých dokázateľne nakazil. Na druhej strane je fér, aby sme prijali aj zákon o odškodnení tých, ktorým očkovanie preukázateľne spôsobilo závažné nežiadúce účinky.