Ja viem, že som už dosť starý na to, aby som ťa otravoval so svojimi želaniami. Navyše, mám všetko, čo človeka robí šťastným a čo nemám, sa za peniaze kúpiť nedá. No práve preto ťa predsa len budem otravovať. A ver mi, že ak ma vypočuješ, nielen mne urobíš radosť.

Prvé prianie bude trochu netradičné: v budúcom roku by som chcel menej srandy. Teda, nie že by sme sa v minulom roku rehotali od rána do večera, až sme z toho mali kŕče v čeľusti. Práve naopak. Tisíce Slovákov prišli o zamestnanie a všetci o milióny eur vďaka politikom, ktorí si myslia, že aj kradnutie je druh pracovnej činnosti. Ja súhlasím, že v takej situácii môže humor pomôcť. Ale vtipov, aký dnes predviedol šéf Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, by si ma v novom roku mohol ušetriť. Ján Sihelský si totiž myslí, že ak sa dvanásťpercentná miera nezamestnanosti ani v novembri nezvýšila, je to najmä vďaka „úspešnému pôsobeniu protikrízových opatrení vlády, zameraných na udržanie pracovných miest, aktívnych opatrení pre trh práce, aktivizácii poradenských služieb, rokovaniam pri predchádzaní a utlmovaní dopadov hromadných prepúšťaní...“ Možno to pán Sihelský myslel ako ďakovnú reč vláde, ktorá mu pred týždňom odklepla 2 257,50 eur mesačne. Neviem. Ale toto, spolu s valorizáciou miezd štátnych zamestnancov, už nie je vtipné ani náhodou.

Keď už je reč o zlodejoch, chcel by som ťa, milý malý Ježiško, poprosiť, aby si pri ich súdení rozlišoval medzi neškodnými zlodejíčkami, ktorí kradnú z núdze a bezcharakternými primitívmi, ktorí už nemajú ani zábrany ukradnúť ten cynický nápis na bráne koncentráku v Osvienčime.

Maj tiež zľutovanie s tým, ktorý prvý napíše do diskusie, že to ukradol nejaký Róm zo Spiša. Týchto „diskutérov“ sú na Slovensku tisíce. Len neviem prečo práve mne už tretíkrát poslali do mailu pamflet s názvom „Diskriminácia bielych na Slovensku.“ Ale v pohode, schránku mám veľkú, môžu aj štvrtýkrát. Nikdy som si nemyslel, že z klérofašistov sa po vojne stali komunisti a potom šibnutím zázračného prútika demokrati ako lusk. Prd a dva orechy. Malý sme my národ ešte, menší ako Pygmejovia.

Ty si nás, Ježišu, možno trochu idealizuješ, keď vidíš, ako sa na Vianoce o polnoci ťapkáme do kostola. A na druhý deň znovu. Ale pusti si internetovú televíziu strany, ktorá ako jediná z parlamentných má národ aj v názve, a zabehne ti. Poslancovi Jakubovi Gajdošíkovi by sa možno dala odpustiť jeho úbohá reportáž, popri ktorej sú aj príspevky Janka Tribulu publicistikou par excellence, z titulu nízkeho veku. Mladosť – pochabosť, hovorí sa. Lenže primitívi, ktorí sú primitívmi programovo, si odpustenie nezaslúžia.

Posledná vec a ty už asi tušíš, čo to bude: voľby. Chcel by som veľa, keby som ti hovoril, ako by to malo dopadnúť. To nie. Mne by celkom stačilo, keby viac ľudí volilo hlavou a nie srdcom.

Ja viem, že z tvojho nadčasového pohľadu je úplne jedno, kto vyhrá. Ktorá strana uspeje a ktorá potrebuje ešte raz padnúť na hubu, aby pochopila, že nemusí meniť celý program, stačí opozerané tváre. Fajn, máš pravdu, keď tvrdíš, že rozhodovanie medzi dobrým a zlým, či zlým a ešte horším, absolvuje každý z nás dennodenne a preto na nejakých voľbách vôbec nezáleží.

Lenže, ak ste si s tvojím otcom občas zapli telku a videli hrať našich futbalistov, tak ti musí byť jasné, že tie majstrovstvá sveta nevyhráme. Preto aspoň čiastočná výhra slušných a rozumných nad buranmi a populistami by nás potešila viac ako fakt, že Česi sa do Afriky nedostali.