Ministerstvo školstva chce chrániť učiteľov tým, že z nich spraví verejných činiteľov. Niektorí žiaci sú totiž čoraz agresívnejší a učiteľov napádajú nielen slovne, ale aj fyzicky. Útok na verejného činiteľa je trestným činom a hrozba trestu by teda mohla potenciálnych páchateľov od takýchto útokov odrádzať. Bude? Odstraší tento „drak“ agresívnych žiakov od útokov proti učiteľom? Drak to síce bude, ale len papierový. Príliš mäkký a bezzubý, navyše ľahko horľavý.
Zajtra sa začne parlamentná schôdza, na programe ktorej sa nachádza aj vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch. Podľa návrhu z dielne ministra školstva Jána Mikolaja by sa z pedagogických a odborných zamestnancov mali stať verejní činitelia pre účely Trestného zákona. Navrhovaná úprava je zdôvodňovaná snahou o lepšiu ochranu učiteľov, ktorá sa má zabezpečiť prostredníctvom uplatňovania trestného činu útoku na verejného činiteľa. V súčasnosti učitelia nie sú verejnými činiteľmi, útoky voči nim preto nemožno posudzovať ako trestný čin útoku na verejného činiteľa.
Vo vzťahu k žiakom však navrhovaná úprava nebude veľmi účinná. Predovšetkým vôbec nerieši problém fyzického a slovného násilia voči učiteľom zo strany žiakov mladších ako 14 rokov. Trestná zodpovednosť vzniká až dovŕšením veku 14 rokov. Mladší žiaci si teda naďalej budú môcť dovoľovať voči učiteľom tak ako doteraz a žiadny trestnoprávny postih im hroziť nebude. Verejný činiteľ sem, verejný činiteľ tam.
Len veľmi čiastočne sa zmení situácia žiakov, ktorí dovŕšili vek 14 rokov, ale nedovŕšili vek 18 rokov. Takíto mladiství páchatelia tiež nebudú až na výnimky môcť byť za útok na verejného činiteľa postihovaní, pretože podľa Trestného zákona ide o prečin (trestný čin s hornou sadzbou trestu neprevyšujúcou 5 rokov) a prečin nie je považovaný za trestný čin, ak bol spáchaný mladistvým a jeho závažnosť je malá.
Postihovanie za trestný čin útoku na verejného činiteľa by bolo možné iba vo vzťahu k plnoletým žiakom a študentom (po dovŕšení veku 18 rokov) a vo vzťahu k rodičom. Avšak už aj dnes existujú trestné činy, ktoré umožňujú postihovať fyzické a verbálne násilie voči učiteľom aj bez toho, aby mali postavenie verejného činiteľa (ublíženie na zdraví, vydieranie, nebezpečné vyhrážanie, výtržníctvo). Ak napriek tomu dochádza k násiliu voči učiteľom, nie je to problém nedostatočnej legislatívy, ale predovšetkým nedostatočnej vymožiteľnosti práva. A tá sa predsa ustanovením učiteľov za verejných činiteľov nezvýši.
S postavením verejného činiteľa nie je spojená iba ochrana, ale aj prísnejšie posudzovanie niektorých trestných činov. Iba verejní činitelia môžu byť trestne stíhaní za trestné činy zneužitia právomoci verejného činiteľa a marenia úlohy verejným činiteľom. Niektoré konania učiteľov, ktoré sú v súčasnosti posudzované ako porušenie pracovnej disciplíny, by po zmene legislatívy mohli byť považované za trestný čin. To vytvára hrozbu, že učitelia môžu byť obviňovaní zo zneužívania právomoci verejného činiteľa zo strany niektorých rodičov, ktorí si takto budú riešiť konflikty s učiteľmi.
Budú napríklad orgány činné v trestnom konaní preverovať podozrenia, či nedošlo k spáchaniu trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa tak, že učiteľ poškodil žiaka na jeho právach tým, že ho neobjektívne zhodnotil, čím porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona? Ministerstvo ubezpečuje, že nič také nehrozí, pretože „učiteľ nevykonáva štátnu správu v školstve, neuskutočňuje rozhodnutia zasahujúce do základných práv a slobôd“. Problémom však je, že navrhovaný zákon na rozdiel od iných ústavných činiteľov nedefinuje právomoc učiteľov prostredníctvom rozhodovania o právach a povinnostiach iných, ale prostredníctvom pomerne všeobecne definovaných práv a povinností učiteľov. Keď je právomoc verejného činiteľa určená jasne a konkrétne, ako napr. u policajtov, je možné pomerne jednoznačne určiť, akým konaním dochádza k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Keď sa právomocou učiteľa rozumie výkon jeho práv a povinností pri výkone pedagogickej činnosti, bude to omnoho komplikovanejšie a nejasnejšie.
Okrem toho bude mať postavenie verejných činiteľov za následok, že učiteľom bude za niektoré trestné činy možné ukladať prísnejšie tresty ako iným osobám. Korupcia učiteľa bude posudzovaná prísnejšie ako korupcia lekára. Porušenie dôvernosti ústneho prejavu alebo iného prejavu osobnej povahy učiteľom bude kvalifikované ako trestný čin s vyššou trestnou sadzbou než spáchanie toho istého trestného činu psychiatrom. Nejde o to, žeby sme mali byť zhovievaví k učiteľom, ktorí sa dopúšťajú trestných činov. Existuje však nejaký dôvod trestať učiteľa za korupciu prísnejšie ako lekára?
Ministerstvo školstva je presvedčené, že „postavenie pedagogického zamestnanca ako verejného činiteľa je účinným opatrením na ochranu pedagogického zamestnanca a zároveň aj ocenením ich dôležitosti pre spoločnosť“. Nie je síce jasné, či sa učitelia budú cítiť dôležitejší, keď budú v Trestnom zákone označení za verejných činiteľov, alebo či si ich kvôli tomu budú viac vážiť ich žiaci a iní ľudia. Jasné však je, že účinné opatrenie na ich ochranu to rozhodne nebude. Najmä nie na ich ochranu pred agresivitou žiakov.
Ondrej Dostál
Autor je riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Hlasujte za tento článok na
Zdroj: Hlasuj za tento článok na vybrali.sme.sk
Súvisiace odkazy:
Analýza Učitelia ako verejní činitelia
