Malthuziánska zelená iniciatíva boduje

Thomas Robert Malthus v roku 1798 napísal, že nekontrolovaný rast populácie má exponenciálny charakter, kým zvyšovanie zásob potravín je len aritmetické. Z toho vyplýva, že skôr-neskôr musí dôjsť k nedostatku zdrojov, kríze, hladomoru, vojnám o prístup k surovinám. Neomalthuziánske hnutia hlásajú kontrolu pôrodnosti ako nástroj predchádzania kríz. Vo Švajčiarsku je situácia mierne odlišná - namiesto pôdorodnosti je hlavným motorom dynamiky populácie imigrácia. Výbor Ecopop, Ecologie et population, www.ecopop.ch bol založený v 70-tych rokoch pod názvom "Pracovná skupina pre otázky obyvateľstva" ako reakcia na Rímsky klub www.clubofrome.org. V roku 1987 zmenil spolok svoj názov na Ecopop. Podobne ako Rímsky klub samotný, Ecopop dôrazne odmieta akúkoľvek motiváciu či spojitosť s xenofóbiou či nebodaj rasizmom. Spolku ide o trvalo udržateľný rozvoj v krajine. Okrem Rímskeho klubu sa inšpiruje prácou Mathisa Wackernagela, ktorý prišiel s myšlienkou ekologickej stopy a je prezidentom Global Footprint Network, www.footprintnetwork.org. Asociáciu Ecopop podporujú osobnosti ako Franz Weber, známy švajčiarsky ekológ, novinár a spisovateľ, ktorý má za sebou mnoho úspešných politických iniciatív, naposledy v marci 2012 o obmedzení výstavby sekundárnych rezidencií v horských oblastiach na 20% všetkých bytov. Ďalej Philippe Roch, bývalý riaditeľ Federálneho úradu pre životné prostredie, ktorý hovorí, že Švajčiarsko je už teraz za limitom trvalo udržateľného rozvoja, lebo jeho obyvatelia spotrebúvajú 3 až 5 krát viac zdrojov, ako im územie krajiny dokáže poskytnúť, a pritom ročne v krajine pribúda 80 tisíc nových osôb. Tiež Thomas Minder, ktorý sa po úspechu iniciatívy o kontrole odmien managerov valným zhromaždením firiem stal národným hrdinom. V októbri 2014 sa k podpore Ecopop a jej iniciatívy prihlásila ASIN, Akcia pre nezávislé a neutrálne Švajčiarsko www.asin.ch. Inak aj federálna vláda, aj federálny parlament, aj všetky politické strany doporučujú hlasovať proti iniciatíve. I buržoázne strany, i ľavica, aj ľavicoví extrémisti. Naposledy iniciatívu tesne odmietla aj ľudová agrárna strana SVP - UDC a doporučila hlasovať proti, hoci viaceré lokálne sekcie ešte pred dvoma rokmi zbierali podpisy v prospech iniciatívy. Podobne aj viaceré sekcie Zelených a Liberálnych zelených.

Poplach nastal, keď denník 20 Minuten priniesol dnes ráno výsledky ich vlastného prieskumu, podľa ktorého by iniciatívu malo podporiť až 53% hlasov (článok v nemčine, francúzštine, taliančine). Prieskum je skreslený, lebo oslovil len čitateľov sub-bulváru 20 Minuten, bol realizovaný v Zurichu a len online. No elity sa vydesili natoľko, že proti tejto “extrémnej, rigidnej a zbytočnej” iniciatíve pravicové strany (kresťanskí demokrati, liberáli, radikáli, agrárni ľudovci, buržoázni demokrati, zelení liberáli a evanjelici) založili spoločný výbor, ktorý bude koordinovať pravicovú anti-kampaň proti iniciatíve. Hlasovať sa bude 30. novembra, kampaň ešte len začína, ale odporcovia iniciatívy sa poučili z lekcie 9. februára 2014 a berú iniciatívu Ecopop veľmi vážne. Budú mať hodne práce. Imigračný tlak po hlasovaní 9. februára ešte vzrástol a namiesto 80-tisíc v 2012 a 100 tisíc v 2013 sa tento rok očakáva rekordný počet nových obyvateľov krajiny. Ľudia sú tak beznádejne znechutení, že by napriek varovaniam politických elít mohli odhlasovať čokoľvek, len nech to skončí.

O čo presne ide? Iniciatíva Ecopop "Stop preľudneniu - áno trvalo udržateľným prírodným zdrojom" žiada doplniť federálnu ústavu článkom 73a, Populácia, v ktorom sa hovorí, že Konfederácia sa bude snažiť, aby počet obyvateľov krajiny nepresiahol hodnotu nutnú k trvalému zachovaniu prírodných zdrojov a k tomuto cieľu bude povzbudzovať aj iné krajiny. Dôležitý je odsek 2, ktorý uvádza presný údaj pre strop rastu populácie. Migračný prebytok nesmie prekročiť 0.2% populácie, údaj počítaný ako priemer za 3 roky. V odseku 3 sa uvádza 10% prostriedkov z fondov rozvojovej pomoci, ktoré majú byť povinne priradené na realizáciu opatrení k plánovanému rodičovstvu, inak povedané, obmedzeniu pôrodnosti. V odseku 4 sa hovorí, že Konfederácia nemôže uzavrieť medzinárodnú zmluvu, ktorá by bola v rozpore s týmito ustanoveniami alebo ohrozila uvedenie do života opatrení na dosiahnutie spomínaných cieľov. V článku 197, odseku 9 o prechodných opatreniach, ktorý je tiež nový, sa hovorí o znovu-prerokovaní alebo vypovedaní medzinárodných zmlúv, ktoré sú v rozpore s novými ústavnými dispozíciami, a to v lehote 4 rokov. V prechodnom období po akceptácii iniciatívy by migračné saldo nesmelo prekročiť 0.6% v prvom roku, 0.4% v ďalšom roku a potom 0.2% ročne. Ak by sa to nedalo dodržať, saldo musí byť kompenzované počas prvých 5 rokov.

Ako vidíme, táto iniciatíva je reštriktívna ešte viac, ako xenofóbna iniciatíva z 9. februára, ktorá nahnala strach ekonomickým kruhom, rozbesnila socialistov a rozľútila Brusel. Podiel 0.2% populácie totiž znamená asi 18 tisíc osôb, čo je asi pätina súčasnej imigrácie 1.2%. Ale zároveň to je číslo, ktoré bolo sľubované pri schvaľovaní voľného pohybu osôb ako očakávané maximum prílevu cudzincov, no je prekročené 5-6 krát a stále sa zvyšuje. Na rozdiel od referenda z 9. februára však nejde o iniciatívu staromilských vidiečanov, ale o intelektuálne kruhy, o uznávaných odborníkov s doktorátmi, ktorí disponujú vedeckými štúdiami a vedia, o čom hovoria. 80 až 85% nárastu populácie je kvôli migračnému saldu, ktoré je 2x vyššie, ako v Nemecku či Francúzsku a 5x vyššie, ako v Európe. Tempo sa zvyšuje a nie je prestávka na "nadýchnutie sa". Územie je betónované, je bytová kríza a tlak na infraštruktúru rastie. Švajčiarska populácia vzrástla 2.4-násobne z 3.3 milióna v roku 1900 na 7.87 milióna v 2010 najmä vďaka imigrácii, ktorá kompenzovala nízku pôrodnosť. Ale svetová populácia počas tohto obdobia vzrástla štvornásobne. V 50 najchudobnejších krajinách sveta majú ženy 5-6 detí i viac, lebo to predstavuje jediné starobné poistenie, ktoré majú k dispozícii. Chudoba a nezamestnanosť nútia stále viac ľudí k emigrácii a Švajčiarsko je vysnívaným cieľom. A k takýmto regiónom zúfalcov netreba chodiť ani tak ďaleko. Eurodebakel všade okolo švajčiarskych hraníc tlačí celé dediny Portugalcov a Španielov, aby skúsili šťastie vo Švajčiarsku. Ani mladí Francúzi nenájdu prácu doma a tlačia sa do Švajčiarska.

Spojiť ekológiu s imigráciou nie je novinka. V 80-tych rokoch bernský poslanec Valentin Oehen, jeden z tenorov xenofóbneho hnutia Action nationale a jeden zo zakladateľov Ecopop, bol jedným z prvých, ktorí spájali tieto dve témy. V máji 1984 švajčiarski voliči odmietli v referende iniciatívu Action nationale "Proti výpredaju národnej pôdy", ktorá bola vzdialene podobná dnešnej iniciatíve Ecopop. Motiváciou vtedy nebola ekológia, ale xenofóbia. Odmietnutie bolo tesné, takrečeno pošepky 51.1%.

Iniciatíva SVP-UDC "Stop masívnemu prisťahovalectvu" z 9. februára 2014 na rozdiel od iniciatívy Ecopop nestanovovala žiadne konkrétne limity, len žiadala zavedenie kontingentov na zahraničnú pracovnú silu, pričom maximum by mohlo ostať i na dnešnej úrovni. Ecopop žiada strop 0.2% ročne v priemere za 3 roky, čo je krátka doba na pokrytie konjunktúr, počas ktorých by bol nedostatok pracovnej sily. SVP-UDC sa takisto nechce prispievať na plánované rodičovstvo kdesi v Afrike.

Prečo táto iniciatíva tak zmobilizovala politikov všetkých strán? Liberáli hovoria o princípoch osobnej slobody, kresťanskí demokrati o láske k blížnemu, socialisti o triednej solidarite, Zelení o tom, že iniciatíva nerieši žiadny environmentálny problém a nenavrhuje žiadne opatrenia na ochranu pôdy. Federálna vláda stále ešte nevie, kam z konopí po hlasovaní 9. februára. Brusel práve prestal trucovať a zrušil obmedzenia programov výmeny študentov a financovania vedy. A teraz si predstavme, že Švajčiarsko buchne po klinci ešte raz a ešte silnejšie. To by bol koniec bilaterálnych dohôd. Dôsledky sa ťažko dajú čo i len predvídať. Áno, Švajčiarsko už má dohody o voľnom obchode s krajinami Južnej Ameriky, s Čínou a Kanadou a ďalšími. Ale celý obrat obchodu s Čínou predstavuje obchodnú výmenu s regiónom Lombardska a obrat so všetkými krajinami BRIC (Brazílsko, Rusko, Indicko, Čínsko) predstavuje asi toľko, čo obchod s Baden-Württenbergom. Krach bilaterálnej cesty s EÚ by znamenal zvýšenie transakčných nákladov pre väčšinu obchodných vzťahov s blízkym okolím. Umelé obmedzenie imigrácie tak drastickým spôsobom by znamenalo, že si podnikatelia nebudú môcť postaviť nové prevádzky na hranici a fungovať s lacnejšou zahraničnou pracovnou silou. Ohrdnutý Brusel by reagoval sankciami. Ekonomika by mala záporný rast a Švajčiarsko by stratilo investičnú atraktívnosť. Referendový výbor netají, že presne toto je cieľom iniciatívy - namiesto modly HDP presadzovať štrukturálne zmeny v ekonomike smerom k trvalo udržateľnému rozvoju. Nie Eldorádo, nie Disneyland, ale normálna krajina, kde sa v meste dá pohybovať a na vidieku sa nestavajú nové a nové budovy, ale sa pasú kravy.

Hlasovanie 30. novembra bude o dvoch ďalších dôležitých federálnych otázkach: zlaté rezervy Konfederácie a dohody o daňových úľavách. Iniciatíva "Zachráňte švajčiarske zlato" žiada repatriáciu všetkého švajčiarskeho zlata späť do krajiny, zastavenie predaja zlatých rezerv a naopak ich vykúpenie naspäť tak, aby v lehote 5 rokov zlato predstavovalo 20% aktív. V roku 1999 zlaté rezervy krajiny dosahovali 2600 ton, dnes je už polovica predaná či prenajatá a veľká časť zbytku je uskladnená v zahraničí. Ešte iná podobná iniciatíva "Za menu krytú proti krízam: emisia peňazí len Národnou bankou" práve prešla preskúmaním prípustnosti a lehota na zber podpisov vyprší 3.12.2015. Iniciatíva o zrušení daňových dohôd žiada, aby všetky daňové privilégiá a zdanenie podľa spotreby boli postavené mimo zákon v celej krajine. Dnes si kantóny navzájom konkurujú, aby daňovými úľavami pritiahli podniky a bohaté osoby. 30. novembra 2014 bude historický dátum, znovu pôjde o veľa.