“La formule magique”, “die Zauberformel”, zázračný vzorec, je volebná schéma, podľa ktorej je rozdelenie kresiel federálnych radcov (členov federálnej vlády) priamo úmerné volebnej sile veľkých strán.

Tento systém zabezpečuje politickú stabilitu krajiny tým, že núti štyri najväčšie politické sily hľadať konsenzus. Zázračný vzorec 2-2-2-1 sa prvý krát objavil v roku 1959. Liberáli - radikáli, socialisti, kresťanskí demokrati a ľudovci SVP-UDC si takto delia vládne posty podľa počtu kresiel vo federálnom parlamente. Vzorec 2-2-2-1 vyjadruje zreteľný politický vývoj: ľavica je odvtedy trvalo prítomná v parlamente po boku buržoáznych strán.

Pomer síl ostal stabilný počas 44 rokov, ale pri federálnych voľbách 2003 je formulka ťažko skúšaná. Ľudovci SVP-UDC vezmú jedno kreslo kresťanským demokratom a Christoph Blocher nahradí federálnu radkyňu Ruth Metzler. V 2008, nová výnimka z pravidla. Strana SVP-UDC sa ocitne bez kresla vo federálnej rade. Jej dvaja umiernení predstavitelia, Eveline Widmer-Schlumpf a Samuel Schmid prebehnú do novo vytvorenej Buržoáznej demokratickej strany. SVP-UDC znovu získa svoje dve kreslá s príchodom federálnych radcov menom Ueli Maurer v 2009 a Guy Parmelin v 2016.

60-ročná magická formulka má odvtedy novú konfiguráciu: 2 radikáli-liberáli, 2 socialisti, 2 ľudovci a 1 kresťanský demokrat. Táto varianta je tá, ktorú poznáme dodnes. Ak zázračná formulka vyzerá stále rovnaká, v skutočnosti sa vyvíja ďalej. V ostatnej dobe sa Zelení javia ako prichádzajúca politická sila, kým pozícia kresťanských demokratov je stále viac erodovaná, ak veríme realite hlasovaní a volebným prognózam. Strana Zelených sa prezentuje ako legitímna sila na získanie kresla vo Federálnej rade. Udalosť, ktorá by sa stala historickou vo švajčiarskej politike.

Predošlý text je prekladom komentára z videa v denníku Le Temps z 24. marca 2019. Ak si chcete pocvičiť francúzštinu, môžte ho zhliadnuť na YouTube alebo priamo na tejto stránke.