Hoci sa nasledovné už dalo vidieť na webe Nového Času, pre tých, ktorí ako ja tento druh médií nesledujú, to možno bude zaujímavé čítanie. A pozeranie.
Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) pripravila koncept jednotnej prezentácie Slovenska na tohtoročných letných olympijských hrách v Londýne. Cieľom je „komplexná komunikácia značky Slovensko ako krajiny s rozpoznateľnou identitou, pozitívnou reputáciou a konkurencieschopnou ponukou v jednotlivých sektoroch.“
Claim sprievodnej mediálnej kampane, na realizátora ktorej SACR pred mesiacom vypísala tender za 250 tisíc eur, znie „This is Slovakia“. Podľa autorov konceptu je toto posolstvo „jednoznačné tvrdenie, ktoré sa na nič nehrá, nepreháňa jednoducho a jasne predstavuje čím Slovensko bez nadsadenia je. Je pochopiteľný skoro pre každého, vzhľadom na jednoduchosť jeho prekladu, ktorý si vie vyložiť každý aj anglicky nehovoriaci prijímateľ.“
Na vizuáloch kampane sa autori (SACR v spolupráci s ľuďmi z firmy Karloff) snažia vzbudiť záujem o text na reklamnej ploche cez otázku „Did you know?“ (Vedeli ste?). Tí návštevníci hier, ktorí sa na otázku namotajú, sa okrem iného dozvedia, že prvá neautorizovaná filmová adaptácia románu Dracula od Abrahama „Bram“ Stokera* – nemecká klasika s názvom Nosferatu, eine Symphonie des Grauens z roku 1922, sa natáčala na Slovensku – na Oravskom hrade, v okolí Oravského Podzámku a Dolného Kubína.
Podoba nižšie zverejnených vizuálov je podľa zástupcu generálneho riaditeľa SACR Františka Stana na deväťdesiat percent finálna. Či sa medzi nimi obajví aj billboard s Adrianou Sklenaříkovou, o ktorom sa rozpisoval čas.sk, je podľa neho ešte neisté, keďže rokovania s manažérom modelky stále prebiehajú.
* - ešte jeden slovenský kontext k Draculovi: nielen, že sa na Slovensku natáčal prvý film na motívy tohto svetoznámeho románu, ale Slováci sa v ňom aj priamo spomínajú. Jedna z postáv románu, právnik Harker, opisuje našich predkov nasledovne: „Najčudnejší boli Slováci, ktorí pôsobia barbarskejšie než ostatní: nosia veľké pastierske klobúky, širokánske voľné špinavé nohavice, biele ľanové košele a obrovské kožené opasky, takmer na piaď široké a vybíjané mosadznými klincami. Na nohách majú vysoké čižmy, s nohavicami zasunutými do nich, na hlave dlhé čierne vlasy a pod nosom husté čierne fúzy. Hoci sú malební, nepôsobia príťažlivo. Keby sa takto zjavili na javisku, človek by ich zaraz pokladal za akúsi čeliadku orientálnych banditov. Počul som však, že sú neškodní a že im chýba priebojnosť.“
