Daňové odpisovanie lízingu - teda odpisovanie majetku, ktorý firma obstarala lízingom - malo vždy svoje výnimočné postavenie a dnes už aj pohnutý príbeh. Popri dvoch základných spôsoboch daňových odpisov bolo vždy tretím, špecifickým a unikátnym - lízingový majetok sa odpisoval v závislosti od počtu mesiacov splácania lízingovej istiny, teda odlišne než majetok obstaraný iným spôsobom.
Prvýkrát sa pokúsila túto výnimku zo sveta zniesť povolebné upratovanie v daniach a odvodoch Radičovej vlády s plánovanou účinnosťou od začiatku r. 2011. Nepodarilo sa, neprešlo.
O pár mesiacov už bolo zrušenie tejto výnimky súčasťou veľkej daňovo-odvodovej reformy tej istej vlády, s plánom spustiť ju od začiatku roka 2012. Reforma zo známych dôvodov neprešla, zaujímavosťou však bolo, že v zosekanej koncoročnej novele zákona o dani z príjmov zrušenie lízingového odpisovania ostalo. Od 1. januára 2012 mohli teda firmy odpisovať lízingový majetok už len jedným z dvoch štandardných spôsobov odpisovania.
Táto zmena však vydržala len chvíľu. Už pár týždňov po spomenutom revolučnom skoku sa všetko vrátilo do pôvodného stavu. Novela zákona o dani z príjmov, vytvorená len a len pre tento účel, bola ukrytá v inej novele - novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, kde by ju firmy a ich ekonómovia nečakali a nehľadali. Od 1. marca 2012 sa teda majetok obstaraný lízingom odpisuje opäť svojím samostatným, výnimočným a špecifickým spôsobom, doslova a dopísmena rovnako ako pred januárom 2012.
Zmena pravidiel hry v priebehu takého krátkeho obdobia v slovenskom podnikateľskom prostredí neprekvapuje a firmám, ktoré štát "spokutuje" pre vysoko pravdepodobné chyby, ostávajú štandardne len oči pre plač. A dôvod? Išlo o genialitu ministerských úradníkov, lobing lízingoviek alebo niekoho iného? Neviem.
