Dotácie pre začínajúcich SZČO sú stimulačným prostriedkom, ktorý má aktivizovať nezamestnaného a posunúť ho k vlastnému podnikaniu. Podmienkami na získanie takéhoto príspevku sú v súčasnosti 3-mesačný pobyt na úrade práce, absolvovanie školenia o samostatnom podnikaní a vlastnoručná príprava podnikateľského zámeru v rozsahu pár strán. Podmienkami na jej udržanie je 2-ročné prevádzkovanie podnikania a vydokladovanie jej použitia. V zákone o službách zamestnanosti či v dohodách prijímateľov však nie je ani slovo o tom, že takýto podnikateľ musí dosiahnuť zisk.

O výhodách z hľadiska podpory podnikania sa už konečne hovorí, že sú veľmi minimálne. Na rozdiel od jednoznačných plusov pre súkromné rozpočty prijímateľov a hlbokých nevýhod pre daňových poplatníkov a okolie:

  • dotácie sú neprirodzeným zásahom už len preto, že zvýhodňujú jedných oproti druhým – tých, ktorí na rozbeh dostanú čosi „zadarmo“, oproti tým, ktorí sa trápia roky za vlastné a musia len platiť, lebo v prípade nezaplatenia musia zaplatiť ešte viac.
  • škodia hlavne z dôvodu, že v praxi sa čerpajú na všetko možné - často na rôzne prilepšenia či vyslovene špekulácie, keď sa „prijímatelia“ zaevidujú na úrad práce (pričom na jeho služby nie sú odkázaní), počkajú na príspevok, 2 roky udržiavajú živnosť v oficiálnom „chode“ a potom sa na úrad práce vrátia a tak to otočia ešte raz, prípadne viackrát..
  • živia v ľuďoch mylnú predstavu, že štát je tu na to, aby rozhadzoval peniaze iných a úlohou nás šikovných je ich od neho získať.

V mori „zarovnávania príjmov“ odstraňovaním výnimiek smerom k najvyšším sadzbám sa opakovane stráca myšlienka daňových licencií, presadzovaná v programe jednej z vládnych strán. Možno by však pre ňu bol priestor dnes, v diskusii o zachovaní, oklieštení či zrušení podnikateľských dotácií. Zrušením rozhadzovačných príspevkov a ich nahradením jednorazovými poplatkami namiesto platenia štandardných daní, odvodov, vedenia účtovníctva či iných povinnosti by totiž šlo skutočne o podporu v pravom slova zmysle. Teda zjednodušovanie života.

Dotácia znamená výdavok a to pomerne kontraproduktívny, vyvážený len malým ziskom v podobe odvodov a úsporou z toho, že prijímateľ nepoberá dávky v nezamestnanosti a hmotnej núdzi. V konfrontácii s tvrdou realitou špekulácií ide o jednoznačné rozhadzovanie peňazí daňových poplatníkov na úkor súčasných a budúcich dlhov, na ktoré sa skladáme práve „zarovnávaním príjmov“.

Licencie sú naopak čistým ziskom, navyše dopredu plánovateľným. Pre štát v podobe príjmu – na rozdiel od nulových a záporných základov dane vykázaných pomerne náročným procesom. SZČO zavedením licencií odpadnú takmer všetky súčasné povinnosti – daňové priznania, RZZP, účtovníctvo a súvisiace náklady, platenie daní a odvodov a znášanie rizika z nezaplatenia. Pre drobných podnikateľov by to znamenalo nefalšovaný čerstvý vietor a radosť z vlastnej činnosti.

A ak by sme predsa chceli občas podporiť nezamestnaných a tých, ktorí to skutočne potrebujú, mohli by sme im takýto poplatok na rok či dva odpustiť.