V Lesoch SR sa počas Ficovej vlády zbíjalo jedna radosť. Zdá sa, že riaditeľ Jozef Minďáš uzatváral nevýhodné zmluvy ako na bežiacom páse. Nečudo, že tento obrovský štátny podnik musel čoskoro prosíkať vládu o finančnú podporu, pričom v schopnosti vyhovárať sa na nepriazeň okolností tromfli lesníci asi aj svojich kolegov z poľnohospodárskej branže.

Odkiaľ pramení ta istota o šafárení? V júni minulého roku sa v štátnom podniku Lesy SR udiala nevídaná vec: člen širšieho vedenia podniku Ján Mičovský napísal generálnemu riaditeľovi Jozefovi Minďášovi otvorený list, v ktorom poukázal na viaceré podozrenia z uzatvárania nevýhodných zmlúv. Veľmi čoskoro ho podporilo niekoľko ďalších zamestnancov i z užšieho vedenia a dostalo sa mu i rozsiahlej podpory radových zamestnancov štátneho podniku.

Vývoj búrlivých udalostí pokračoval rýchlym spádom: od podnetov pre dozornú radu a podania na prokuratúru, cez podpisovú akciu zamestnancov, petičnú akciu verejnosti až po (dobrovoľný i vynútený)

odchod iniciátorov revolúcie z podniku. Priebeh udalostí stručne zdokumentoval Ján Mičovský v publikácii "Nežná zelená", ktorú uviedli včera v bratislavskom Artfore.

Dve dobré správy

Prvou dobrou správou je, že na Slovensku pribudla publikácia, ktorá dokumentuje gaunerstvo tejto vládnej kliky na majetku štátu. Dialo sa to v takých gigantických rozmeroch, že vyrážajú dych i otrlému autorovi tejto poznámky, ktorý dianie vo výkladných skriniach štátu (teda štátnych podnikoch typu Lesy SR či Slovenský vodohospodársky podnik) sledoval o čosi viac. V liste Dozornej rade Lesov SR poukázali zamestnanci na 27 (!) vážnych podozrení zo zjavne nevýhodných rozhodnutí a zmlúv uskutočnených pod vedením Jozefa Minďáša, nominantna HZDS-ĽS.

Druhá dobrá správa spočíva v osobnej odvahe zamestnancov štátneho podniku riskovať svoje postavenie i prácu kvôli tomu, aby sa v boji proti okrádaniu konečne pohli ľady. Široká podpora i od ďalších zamestnancov podniku spochybňuje konšpiračné podozrenia, že by išlo o dobre naplánovaný útok zo strany väčšieho koaličného brata. Je naozaj príjemné zistiť, že Masarykovské "nebát se a nekrást" má svojich nasledovníkov.

Nič, len štátne lesy?

Aktérov diania spája okrem prejavu statočnosti i podobný názor na existenciu štátnych lesov. Ten však celkom paradoxne dopĺňa mozaiku príčin, prečo je šafárenie v Lesoch SR prakticky nezastaviteľné. Autori sú totiž neochvejne presvedčení o tom, že Lesy SR môžu pracovať efektívne i keď ostanú vo vlastníctve štátu, ba dokonca výhradne vtedy, keď ostanú v štátnom vlastníctve. Súčasťou zmienenej publikácie je totiž i návrh téz zákona o štátnom podniku Lesy SR, ktorý predložili hlavní aktéri príbehu. V ňom sa to hemží pojmami ako "funkcie lesa", "spoločensky želateľné hospodárenie" alebo "všeobecne prospešné úžitky".

Pri všetkej úcte, toto sú eufemizmy korupcie. Verejný záujem je živná pôda rozkrádania. Autormi navrhované zmeny v mechanizmoch kontroly hospodárenia ju síce môžu obmedziť, ale nie potlačiť. Štátne lesy sú gigantický podnik s nespočetnými možnosťami plytvania zdrojov - od predaja tovarov a služieb, cez prenájmy revírov až po rôzne úľavy pre spriatelených klientov. Lesy SR sa prakticky od počiatku svojho vzniku potýkajú nepretržite s finančnými problémami a s rozsiahlymi podozreniami z korupcie. Štátne lesy sú na Slovensku tvorcami cien a na rozdiel od drobných neštátnych vlastníkov si môžu dovoliť predávať drevo pod cenu a dostávať ich tak do likvidačnej pozície. Napokon, aj vrabce na streche si už čvirikajú o tom, že Jozef Minďaš bol koňom zo stajne majiteľa ružomberskej celulózky Milana Fiľa. Milan Fiľo má svoje stabilné miesto v družine ľudí, ktorí zbohatli nepoctivo a zjavne stále nemajú dosť.

Presvedčenie týchto poctivých ľudí o tom, že nezlyhal systém štátneho vlastníctva, ale len jeho správcovia, mi pripadá byť trochu naivné. Predstava o socializme s ľudskou tvárou v hospodárení štátnych lesov je utopická - nepripomína ani tak ciele nežnej revolúcie z roku 1989, ako skôr úsilie zreformovať socialistický režim v roku 1968.

Nie div, že aktérov "zelenej nežnej" rozdupala následná normalizácia.