Koronakríza priniesla na Slovensko nové cudzie slovo. Tzv. „krátka práca“ – kurzarbeit – je známa najmä z nemecky hovoriacich krajín.
Kurzarbeit má pomôcť udržať zamestnanosť a prekonať krízové obdobia s čo najmenšími stratami. Avšak tento nástroj stojí štátny rozpočet nemalé prostriedky. V tomto texte sa pozrieme bližšie na to, čo znamená kurzarbeit, aké výsledky už má za sebou a či je to efektívny ekonomický nástroj alebo skôr drahé politické riešenie.
Podstata kurzarbeit
Kurzarbeit je pracovný režim, ktorý v krajinách ako Nemecko alebo Rakúsko poznajú už dlhé roky. Bol aplikovaný aj v poslednej kríze v roku 2009. Podmienky sa v jednotlivých krajinách mierne líšia, v zásade však ide o dve zmeny v pracovnom vzťahu:
1. Výrazná redukcia pracovného času
2. Preplácanie časti mzdy zo strany štátu.
Čo sú hlavné ciele kurzarbeitu? V prvom rade je to udržanie pracovných miest. Sedliacky rozum napovedá, že udržanie pracovných miest je lepšie ako podpora v nezamestnanosti.
Avšak toto neplatí za všetkých okolností; aj udržanie miest by malo byť ekonomicky efektívne. Napríklad podporovať udržanie pracovných miest vo firme, ktorá sa špecializuje na zavádzanie pevných telefónnych liniek, dnes už veľmi nedáva zmysel.
Ďalším cieľom je znižovanie nákladov zamestnávateľov na zrušenie pracovného miesta a opätovné najímanie zamestnancov. Mnohé z týchto nákladov súvisia s povinnosťami zo strany štátu (povinné zdravotné prehliadky, BOZP školenia či zákonné výpovedné lehoty a odstupné). Iné zasa súvisia s bežným chodom zamestnania, ako proces zaúčania či odovzdávanie agendy alebo obstaranie pracovných pomôcok, ktoré z hygienických dôvodov musia byť vždy nové.
Okrem toho má však kurzarbeit aj iné ciele, ktoré sa občas ťažšie vyčísľujú. Takým je napríklad zachovanie ľudského kapitálu, ktorý je pre daný podnik špecifický. Dĺžka zaúčania sa v obyčajnom „kancelárskom“ zamestnaní nie je bez nákladov a sú špecifické technické povolania, ktorých samostatné a dokonalé ovládanie si vyžadujú niekoľko mesiacov či rokov, príslušné vzdelanie a vzácne know-how.
Ďalším takým bodom sú aj pracovné návyky, ktoré človek „na úrade práce“ nemá ako získať, alebo mu chýba osobná motivácia, aby do niektorého zo školení úradu vložil viac úsilia.
Veľkorysé dotovanie (ne)pracujúcich
Podpora firiem v režime kurzarbeit sa líši v závislosti od výšky mzdy zamestnanca, od toho či má deti a v akom daňovom pásme sa pohybuje. V Rakúsku tak zamestnanci dostávajú minimálne 80 % zo svojej čistej mzdy, bez ohľadu na to, o koľko sa im skrátil pracovný čas. Podnik tam môže skrátiť zamestnancom pracovný čas až o 90 % a z pôvodných 40 hodín týždenne tak pracujú len 4 hodiny, teda dokopy pol dňa, no zaplatené dostanú ako keby pracovali štyri dni.
Firmy navyše nemusia v prípade Rakúska dokazovať, že im klesnú tržby. Štát sa v mene rýchleho a nebyrokratického procesu rozhodol pre schválenie príspevku prakticky pre všetky firmy, ktoré oň požiadajú.
Nebude to pridrahé? To je otázka, ktorá sa natíska asi nejednému čitateľovi. Zaplatiť zo štátnych prostriedkov mzdy státisícom zamestnancom bez toho, aby sme vedeli, či dané firmy neboli už aj pred krízou odsúdené na zánik, je rozhodne ambiciózny plán.
Firmy sa logicky budú riadiť heslom „keď dávajú, ber“. No nielen u susedov, ale aj na Slovensku sa objavujú hlasy, že treba rýchlo zachraňovať a nepozerať na straty. Avšak slovenská špajza je prázdna a to, čo si môžu dovoliť Rakúšania alebo Nemci, môže byť pre nás drahý špás.
Rakúsko a Nemecko: kurzarbeit pre milióny ľudí
Pozrime sa bližšie na rakúske a nemecké čísla v čase koronakrízy.
Rakúšania zaevidovali k 29. 4. 2020 viac ako 98-tisíc žiadostí o kurzarbeit. Tieto žiadosti pokrývajú takmer 1,2 milión pracovných miest a náklady na ne presiahli sumu sedem miliárd eur.
Spolu má Rakúsko okolo 3,5 milióna zamestnancov (mimo štátnej správy, ktorá nemôže uplatňovať režim kurzarbeit), aktuálne teda podpora pripadá na každého tretieho zamestnanca v súkromnom sektore.
Zo sumy pôvodne vládou určenej na podporu kurzarbeit sa za mesiac stal dvanásťnásobok. Dnes už vieme, že Rakúsko ohlásilo podporu pracovných miest vo výške 10 miliárd eur, pričom ešte neschválilo všetky evidované žiadosti (zatiaľ okolo 87-tisíc), preto sa štátne výdavky na kurzarbeit môžu ešte navýšiť.
V Nemecku evidovali do 23. apríla 751-tisíc žiadostí o kurzarbeit. Koľko pracovných miest je dotknutých kurzarbeitom zatiaľ nie je presne známe, prvotné odhady sa pohybovali okolo 2,1 – 2,4 milióna eur.
Niektoré zdroje uvádzajú, že pri týchto počtoch by rezerva ministerstva práce vo výške 26 miliárd eur vydržala viac ako dva roky. Avšak dnes sa už hovorí o viac ako 10 miliónoch pracovných miest v režime kurzarbeit a minutí rezervy už tento rok. V takomto prípade by bol každý tretí zamestnanec poberateľom podpory. Ministerstvo práce už s vládou diskutuje o možnom navýšení balíka o ďalších 10 miliárd eur.
Iné odhady hovoria o priemerných nákladoch 79 miliónov eur na 100-tisíc pracovných miest pri krátení pracovného času o 50 percent, teda 790 eur na jedno miesto. Situácia sa rýchlo mení a len minulý týždeň bolo dohodnuté zvýšenie podpory na jedno pracovné miesto od 4. mesiaca v režime kurzarbeit zo 60 percent na 80 percent, resp. zo 67 percent na 87 percent pri zamestnancoch s deťmi.
Nivelizácia dobrých a slabých
S efektivitou podpory Kurzarbeitu súvisia viaceré riziká. Jedným z nich je aj brzdenie štrukturálnych zmien na trhu práce. Ľudia menia povolania neustále. Tento proces je dôležitý pre ekonomické napredovanie. Podniky vznikajú a zanikajú, konkurencieschopné prevádzky fungujú ďalej, a tie, ktoré zdroje využívajú neefektívne, končia.
Niekomu sa tento proces môže zdať nemilosrdný, ale je potrebný, aby spoločnosť neplytvala zdrojmi a aby iné dobré nápady dostali príležitosť presadiť sa na trhu. V tomto ohľade je ťažké odlíšiť štrukturálne zmeny od zmien v dôsledku hospodárskeho cyklu. S tým súvisia dva problémy:
1. Do kurzarbeitu sa zapoja aj firmy, ktoré by aj bez podpory neprepúšťali, príp. len mierne.
2. Do kurzarbeitu sa zapoja firmy, ktoré od podpory nie sú závislé, ale chcú znížiť svoje náklady.
Podporu môžu získať aj podniky, ktoré nie sú nútené redukovať pracovný čas zamestnancov. Pri kancelárskych prácach, kde mnoho zamestnancov pracuje na home office, sa tento stav kontroluje len ťažko.
Ako to vyzeralo počas minulej krízy?
O efektivite kurzarbeitu nám napovie viac posledná kríza. V Rakúsku a Nemecku sa vtedy mierne líšili podmienky uplatnenia tejto podpory. V oboch krajinách o ňu mohli požiadať firmy, ak im klesli tržby v dôsledku prepadu dopytu alebo ak sa dostali do problémov, ktoré sa nedali predvídať (prírodné katastrofy a pod.).
Aj okruh oprávnených osôb sa mierne líšil. V Rakúsku sú vylúčené všetky podniky verejného sektora, ako aj manažment podniku. V Nemecku sú oprávnenými poberateľmi podpory aj niektoré firmy verejného sektora či členovia predstavenstiev firiem.
Počas krízy v rokoch 2008 – 2009 bolo v Nemecku maximálne 1,5 milióna a v Rakúsku takmer 40-tisíc zamestnancov v režime kurzarbeit. Celkovo bolo tak v tomto režime 1,2 percenta rakúskych zamestnancov v tom čase a 3,9 percenta povinne sociálne poistených zamestnancov v Nemecku. Priemerná redukcia pracovného času sa pohybovala na úrovni 25 percent v oboch krajinách. Už teraz nám súčasná kríza naznačuje, že môže ísť o výraznejšie prepadnutie ekonomiky ako naposledy.
V Rakúsku bolo len v roku 2009 v priemere 26-tisíc osôb mesačne v režime kurzarbeit, maximálne 56-tisíc zamestnancov naraz, a odhaduje sa, že okolo 6 500 pracovných miest bolo udržaných. Efektivita kurzarbeitu sa podľa tohto odhadu pohybovala na úrovni maximálne 30 percnt z podporených pracovných miest. Dve tretiny podnikov, ktoré poberali podporu, by boli schopné krízu zvládnuť aj bez nej.
Iná štúdia upozorňuje, že strata „mŕtvej váhy“ kurzarbeitu (pracovné miesta, ktoré by pravdepodobne nezanikli pri absencii štátnej podpory) sa v rôznych krajinách pohybovala medzi 70 – 90 percentami.
Keď sa dnes diskutuje o rýchlej pomoci pre firmy, nie je vôbec jasné, koľko to bude stáť. Kritici argumentujú, že nastavenie prísnych podmienok by mohlo spôsobiť, že práve oprávnené subjekty zbankrotujú, keďže by im pomoc schválili neskoro.
Na príklade Rakúska a Nemecka môžeme vidieť, že náklady na štátnu podporu v čase rýchleho nástupu krízy nie sú predvídateľné. Môžeme sa ale na tieto čísla pozrieť o tri mesiace a zistiť, ako sa realita líši od prognóz. A čo je najdôležitejšie – pri najbližšom ekonomickom raste si vytvoriť rezervy. To by však vlády museli plánovať za dlhší horizont ako je jedno volebné obdobie.
Monika Budzák, analytička spoločnosti INESS
