Lesoochranárske zoskupenie VLK zorganizovalo 14. marca v Bratislave zhromaždenie „Máme radi túto krajinu, preto ju ochránime!“, ktoré malo podporiť záujmy časti verejnosti nespokojnej s predloženým návrhom zonácie Vysokých Tatier. Ich výroky však vzbudzujú obavy.

Teraz sa nechcem venovať novému návrhu zonácie ochrany prírody. Manažment ochrany prírody na Slovensku funguje tak, že náklady na verejný záujem znášajú do veľkej miery vlastníci pozemkov a obyvatelia chránených území, na ktorých štát svoj verejný záujem svojvoľne presadzuje. Je to absurdné, choré a nespravodlivé a nový návrh zonácie v tom trende síce voľnejšie, ale principiálne rovnako pokračuje. Odvrátená strana ochrany prírody však nezaujíma občianskych aktivistov, ani vládu, ani širokú verejnosť.

Chcem sa venovať pozvánke na uvedené podujatie, ktorá sa objavila na Changenete i Facebooku . Zazneli v nej totiž dva pozoruhodné slogany vzývajúce ducha starých čias socialistického plánovania a potláčania súkromného vlastníctva.

„Existuje tisíc miest na Slovensku kde sa dá hrať konské pólo, tak prečo Štrbské pleso?“

Čo vlastne chceli Vlci touto sugestívnou otázkou v pozvánke povedať? Vari sa im nepáči, že sa súkromný podnikateľ dohodol s vlastníkom plesa (ergo štátnym úradom) na podmienkach, za akých zrealizuje svoje podujatie? Je na samotnom tomto fakte niečo zlé? Vari majú indície, ktoré by naznačovali, že toto rozhodnutie úradníkov spôsobilo závažné škody na životnom prostredí Štrbského plesa? Alebo snáď majú pocit, že dopyt po konskom póle na Šrbskom plese je podobný dopytu po póle na klzisku za dedinou? Všetky výstrely minuli cieľ.

Chápem nesympatie mnohých ľudí voči finančnej skupine J&T. Vezie sa s nimi mnoho podozrení o tom, že obchodujú zo štátom protekčne. Veľká časť majetku ľudí toho typu nevznikla v podmienkach férovej súťaže, preto ich určite nemožno považovať za úspešných podnikateľov. Sú „len“ dedičmi majetku po svojich rodičoch. Ten majetok mal v totalite podobu úzkych kontaktov na komunistické špičky, vysokého postavenia v spoločnosti a protekčných škôl. Toto poznanie, akokoľvek trpké, však nemôže byť dôvod, aby sa „občiansky zápal“ zvrhol na nenávisť a neodôvodnené útočenie voči samotnej podstate podnikania a súkromného vlastníctva. (Cit. Mikuláš Huba: „Som povestný svojím odporom a hlbokým dešpektom voči veľkým developerom, pôsobiacim na území Vysokých Tatier“).

Žiadne informácie o environmentálnych dopadoch póla na prostredie plesa nie sú doposiaľ známe. Konské pólo je lukratívny šport pre vysoké vrstvy a Štrbské pleso sa k nemu hodí asi tak, ako demonštrácie k Námestiu SNP v Bratislave. Ak si to Vlci nemyslia, potom sa ich treba spýtať, prečo nezorganizovali svoje protivládne zhromaždenie napríklad v Osadnom.

„Existujú stovky nepredaných horských apartmánov a veľa nevyužitej existujúcej lanovkovej kapacity, tak prečo treba zničiť ešte aj Roháče?“

V predchádzajúcej otázke sa Vlkom podarilo aspoň predstierať, že ich vec je vecou "verejného záujmu", ale o čo ide v prípade „nepredaných horských apartmánov“? Však to je neskrývaný útok na podstatu súkromného vlastníctva. Snaha o návrat do éry, kedy investície podliehali päťročniciam a všemocnej ruke štátu. Nespornú výhodu súkromného vlastníctva v tom, že ľudia zodpovednejšie a efektívnejšie nakladajú so svojim majetkom, dnes nespochybňujú ani moderní sociálni demokrati vo svete, snáď s výnimkou slovenskej odnože červených rojkov v JeToTak.sk. Predovšetkým je však prirodzeným právom človeka rozhodnúť sa ako a kde bude investovať pri stanovených podmienkach, i s rizikom, že jeho horský apartmán nebude prosperovať.

Chápem, že súčasná opozícia „zaslintá blahom“ pred takouto protivládnou aktivitou. Navyše je celkom zjavné, že priatelia tejto márnivej „občianskej spoločnosti“, ktorí rešpektujú nadradenosť názoru masy aj pred serióznymi argumentmi, na Slovensku dlhodobo inklinujú aj k stredopravým stranám. Hľadať v tom však kúsok racionálnosti je márna snaha.

Vlci snáď dobre vedia, že každý, kto sa stará niekomu do jeho života, vystavuje sa riziku, že raz poletí z krčmy cez zavreté okno. Naozaj chcú zažiť, ako sa občianska päsť jedného dňa obráti proti nim?