Po 20 rokoch môjho pôsobenia v nadnárodných korporáciách som sa rozhodol obnoviť si živnosť. Navštívil som teda odbor živnostenského podnikania na okresnom úrade v Pezinku.

Bez čakania sa ma ujala zamestnankyňa odboru, mimochodom, veľmi príjemná a šikovná profesionálka. Zistil som, že na obnovenie živnosti nemusím predkladať výpis z registra trestov, pretože dotyčná pani si všetky údaje a informácie našla v systéme a mala ich okamžite k dispozícii. Nemusel som ani osobne navštíviť pobočku mojej zdravotnej poisťovne, keďže v rámci procesu zakladania živnosti poisťovňa všetky potrebné informácie dostane elektronicky. Čaká ma však ešte návšteva Sociálnej poisťovne. Po krátkom čase som z pezinského okresného úradu odchádzal so živnostenským listom v taške. Keď som si neskôr kontroloval parkovací lístok, zistil som, že cela operácia trvala približne polhodinu.

Po návšteve úradu nasledovala návšteva banky. Založil som si podnikateľský účet, táto operácia tiež prebehla veľmi svižne. Jediné, čo sa nepodarilo, bolo odoslanie SMS na inicializáciu môjho internet bankingu. 

Mojou ďalšou zastávkou bola pobočka telekomunikačného operátora, keďže som sa rozhodol pre zmenu operátora. Chvíľu som si počkal, keď som sa dostal na rad, aj tento úkon trval zhruba polhodinu. Samotná zmena operátora mala nastať do piatich pracovných dni.

Spočítané, zrátane: za zhruba dve hodiny som vybavil všetky veci, ktoré som potreboval. Napriek tomu, že tieto tri úkony prebehli pružne a pri každom z nich som sa stretol s ochotným personálom, ani jednu z operácií sa nepodarilo uzavrieť na mieste prvého kontaktu: musím ešte navštíviť Sociálnu poisťovňu, zmena operátora nastala až po sľúbených piatich dňoch. SMS k internet bankingu mi neprišla a pri opätovnej návšteve banky som zistil, že som pred mnohými rokmi zablokoval číslo, z ktorého mi obťažovali rozličné ponuky. Číslo som odblokoval a proces bez problémov prebehol. Banke som potom komunikoval, že možno nie je rozumné používať na SMS bráne to isté číslo pre dôležitú komunikáciu a aj pre marketing. 

Kam smerovať priority štátnej informatizácie?

Na tomto príbehu sa dajú demonštrovať dve veci: tou prvou je fakt, že informačno-komunikačné technológie dokážu urýchliť procesy v rámci inštitúcie. Tou druhou je, že najväčší efekt, napríklad z hľadiska časových úspor, nastane vtedy, ak si informácie medzi sebou vzájomne budú vymieňať informačné systémy viacerých inštitúcii. S dovetkom, že toto nie je ani tak IT problém, ako skôr problém zmien metodiky, prenastavenia procesov, legislatívnych úprav a hlavne práce s ľuďmi.

Súčasná verejná diskusia o tom, kam smerovať investície do štátnej informatizácie je nesmierne zjednodušujúca. Veľmi často sa zužuje len na tému online služieb. Čiže rieši sa to, aby občan nemusel ísť na úrad a mohol si veci vybaviť z pohodlia domova (alebo aby sme boli realistami, z práce počas pracovnej doby). Je to nielen zameriavanie sa na tú najjednoduchšiu časť príbehu, ale nakoniec to ani nemusí znamenať skrátenie času.

Spomínate si na pani z úvodu môjho príbehu? Bola v problematika zorientovaná, dokázala mi poradiť, takže hlavne vďaka nej zápis do živnostenského registra trval výrazne kratšie. Som si istý, že ak by som doma na vlastnú päsť a bez odbornej asistencie prehľadával voľné živnosti a snažil sa v nich zorientovať, trvalo by to oveľa dlhšie ako zmienenú polhodinu.

Nie je ťažké zabezpečiť proces podania na úrad. Ťažké je podanie na úrad a následné naštartovanie procesu s ďalšími úradmi, ktoré spravujú dáta potrebné pre rozhodnutie. Pri komerčných inštitúciách ide o integráciu alebo vzájomné prepájanie neveľkého množstva systémov. Zato v prípade štátu treba prepojiť desiatky informačných systémov, ktoré spadajú pod kompetenciu rôznych rezortov a im podriadených úradov. Na strane štátnych orgánov pritom potrebujete nielen informatikov, ale aj metodikov, legislatívcov a iné profily.

Predstava, že plná digitalizácia služieb štátu sa dá vyriešiť otvorením rozhraní informačných systémov a privolaním partie informatikov s dobrými nápadmi, je z tohto pohľadu dosť naivná.

Je jasné, že na tom, aby sme na Slovensku mali plne funkčný a spoľahlivý eGovernment, nás čaká ešte veľa práce. Najzložitejšia bude práve pri prepájaní back office systémov a pri optimalizácii procesov. Moja nedávna skúsenosť  na živnostenskom úrade mi potvrdila, že niektoré procesy začali fungovať, niektoré ešte nie. Apel by mal preto smerovať k tým inštitúciám, ktoré si riešenie tém ako jedenkrát a dosť odkladajú do budúcna, s dôrazom na správcov takzvaných referenčných registrov.

Podľa mňa bolo preto správne a rozumné, že v prvých vlnách investícií sa budovali práve back office systémy. O tom, či boli všetky prostriedky vynaložené efektívne, nechcem teraz špekulovať.

Vyššie uvedené neznamená, že sa nemáme venovať vytváraniu priateľských užívateľských rozhraní, zrozumiteľnejších webových stránok a mobilných aplikácií. Nezabúdajme však, že do interakcií s úradmi začína vstupovať generácia, pre ktorú je online svet úplne prirodzený a nenahraditeľný.