Najskôr by som zdôraznil, že som si v plnej miere vedomý potrebných opatrení  proti šíreniu epidémie a nijako ich nespochybňujem. Avšak  postoj štátu voči tým, ktorí doteraz zabezpečovali chod ekonomiky  je  jednoducho nehorázny a čaká nás do budúcnosti mnoho ľudských tragédií, pokiaľ  štát nezaujme spravodlivý postoj  aj voči tejto skupine občanov.

 Nie, v mojom článku nejdem systematicky navrhovať opatrenia,  ktoré by štát mal  urobiť, aby nezničil tisíce či státisíce drobných živnostníkov či podnikateľov a ich rodiny.  Vlastne ani neverím, že nejaké zásadné urobí, keďže od doby, kedy som začal podnikať(1991) pre mňa štát neurobil jedinej dobrej veci. Skôr naopak.  Tie návrhy, ktoré boli  zatiaľ prezentované  sú akoby určené nie pre podnikateľov, ale pre voličov, aby teda videli, akože  sa štát stará. Ale štát ak sa postará, tak asi plytko.

Takže skúsme sa zamyslieť .

Dvojtýždňové karanténne  uzatvorenie  takmer všetkých obchodných miest, reštaurácií a pod.  spôsobilo, že momentálne  po túto dobu  tisíce zamestnancov nepracuje, ale napriek tomu dostane výplatu od svojich zamestnávateľov. V znení paragrafov ide o prekážku v práci, ktorú musí  zamestnávateľ  zafinancovať napriek tomu, že ju nespôsobil.  Zamestnanec by mal po túto dobu dostávať priemerný plat. A samozrejme podnikateľ musí zaplatiť všetky potrebné odvody za zamestnanca aj keď vlastne nepodniká. Dôsledky  epidémie teda platí podnikateľ. Samozrejme že aj štát ,keďže tiež ma svojich zamestnancov, ale  na rozdiel od podnikateľa, používa na to aj jeho dane, ale  podnikateľ z nich nemá jednoducho nič. Štát ich preto prerozdeľuje nespravodlivo.

 Môžeme oponovať. To je riziko podnikania. A dobrý podnikateľ by sa na nejaké tie straty mal pripraviť.  Áno, na nejaké straty by sa mal  pripraviť a mal by mať aj nejaký vankúš na ich zmiernenie. Ale  tieto straty mu spôsobil štát svojim rozhodnutím a nespôsobil  ich on svojou chybou.

Nuž dobre. Dva týždne bez výroby a bez obchodov sa dá vydržať bez toho, že by to zdravú firmu položilo.

Avšak , čo ak to bude trvať mesiace?

Odpoveď je stále jednoduchá. Podnikateľ  zamestnancov prepustí. Zatvorí obchod či výrobu na ktorú nemá funkčnú predajnú sieť . Tu je však otázne či niektorí podnikatelia ak budú v problémoch napríklad vyplatia zamestnancom odstupné, keď naň nebudú mať jednoducho peniaze. Kto vie, možno výrobca topánok dá svojim zamestnancom odstupné v naturáliách. Priznám sa, že ako zamestnanec som takú situáciu dokonca zažil. Dostal som namiesto výplaty koberec.

 Problém však začína teraz. Zamestnanec dostane od štátu podporu v nezamestnanosti . Nezamestnanosť bude rásť, podpôr pribúdať.  Výdavky štátu astronomicky rásť.

 Ale vráťme sa k tomu podnikateľovi. Ten zostane bez príjmu a to úplne bez eura. Nebude vedieť ani len za seba zaplatiť odvody. Aj keby svoj biznis  chcel predať, nikto ho nekúpi. Ak sa mu podarí rozpredať nejaké zásoby či zariadenie bude rád. Ale potom nastúpia banky, lízingovky  či dodávatelia  s exekútormi.

Už teraz počujem aj od novej vlády, že treba riešiť úvery podnikateľov. Napr. odkladom splátok a podobne.  Nuž dobre.  Ale čo tak pomôcť podnikateľom ( s prevádzkovými úvermi či lízingami) nielen odkladmi splátok  ale tak, že za odložené úvery by úroky platil štát počas doby, kedy mu štát zakázal fungovať ? Môžem si odložiť splátky úveru, ale ak mi úrok ešte narastie, tak som si asi moc nepomohol. Problém som akurát posunul a ešte zväčšil. Takže odloženie splátok úverov či lízingov nie je žiadne riešenie.

Ak úvery, dlhy za nájom a pod. presiahnu  isté hranice, ani lepšie časy nemusia podnikateľa či živnostníka zachrániť.  Priestory svojich prevádzok budú musieť opustiť, keďže nebudú schopní ich  udržať.

 Už počujem hlasy, že štát jednoducho nemá na priamu podporu živnostníkov či drobných podnikateľov dostatok prostriedkov. Pokladám to však  za kuvičie hlasy. Ak nemal štát v minulosti problém dotovať zahraničným  firmám  či firmám oligarchov jedno  pracovné miesto až  sumou do 30 000 eur , tak prečo by mal mať teraz problém zachrániť drobných živnostníkov.?  Mimochodom, uvažuje sa, že štát z časti zadotuje  týmto firmám aj  mzdy pokiaľ budú nútení zatvoriť svoje výrobné haly. Asi voči živnostníkom dosť nespravodlivé však.

 Som presvedčený, že  v súčasných dňoch majú mnohí majitelia  obchodov, drobných výrobných prevádzok, hotelov, reštaurácii a pod. väčší strach  o prežitie, ako obavy z koronavírusu.  Nejde totiž len o ich  firmy, ale aj ich byty, domy, či budúcnosť ich detí.

 Na programe dňa  bude teraz veľa prázdnych rečí o solidarite a pomoci.

Ale bez toho aby si každý uvedomil , teda aj štát, že nie je spravodlivé  podporovať len veľké firmy  a malé nechať napospas  osudu to asi nepôjde.  Nemôžu iba  oni  svojou obeťou zachraňovať svet pred koronavírusom . Inak nás čaká desivé obdobie  postkoronavírusovej doby. Doby chudoby, frustrácie, pocitov nespravodlivosti a ľudských tragédií.

Ak Vám môj článok niečo priniesol, prosím zdieľajte ho na svojom FB profile.