Už je to tri roky odkedy môj asistent, Filip Rybanič, náhle zmizol. Našiel sa na NAKA po podivne strávenej noci:

Noc, keď zobrali Filipa

Krajský súd v Bratislave vo svojom čerstvom rozsudku povedal, že Filipovo vyšetrovanie bolo vedené protizákonne. Jeho pobyt na polícii pripomínal béčkový film o policajtoch. Spomeniem aspoň takú lahôdku, že ak bude chcieť advokáta, tak ho na víkend zavrú do basy, kde bude spať na tvrdom kameni a do cely vyfasuje nejakého alkoholika alebo feťáka.

Okresný súd v Petržalke bol veľmi podobný vyšetrovaniu. Svojvôľa a neznalosť zákona sudkyne Willantovej viedla k rozsudku, v ktorom akosi zabudla uviesť, čo sa Filipovi kladie za vinu. Nadriadený súd jej teda rozsudok v plnej miere zrušil.

Potiaľto aj krajský senát vedený sudcom Petrom Šamkom rozhodoval spravodlivo.

Je treba tiež povedať, že sudca Šamko je priekopníkom vo verejnom komentovaní zákonov a rozhodnutí súdov. A dáva si záležať aj na vysvetľovaní svojich. Ako to už u nás chodí, od kolegov má za to často poprask, lebo „do súdov verejnosť nič“.

V prípade môjho asistenta, Filipa Rybaniča, však sudca ukazoval až nepochopiteľné eskamotérstvo.

Ovocie otráveného stromu
Sudca označil Filipovo zadržanie a ďalší postup za protizákonný, no pseudo-výsledky tohto vyšetrovania niekedy akceptoval, niekedy nie. Inak povedané, ovocie otráveného stromu podľa potreby niekedy vyhodil, niekedy naložil do košíčka, z ktorého vyskladal vlastný rozsudok.

Sudca mal očividnú snahu Filipa za niečo odsúdiť. Horšie je, že obetoval zákonne aj ľudsky dôležitejší princíp na úkor ploského formalizmu, keď neustále zdôrazňoval bankové tajomstvo. Bankové tajomstvo je však slabý princíp zoči voči organizovanému zločinu, ktorý si svoje prevody robil vďaka banke a jej dlhodobej nečinnosti. A zoči voči stavu „systému spravodlivosti“, ktorý tu v roku 2016 bol. Kedy sa väčšie finančné trestné činy vôbec nevyšetrovali. A ak náhodou áno, „špeciálny“ prokurátor Kováčik ich spoľahlivo zamietal pod koberec so svojím rekordom zametených prípadov 61:0. Vyšetrovanie závažnej organizovanej trestnej činnosti tak nebola ani ilúziou, bola nemožnosťou. Až udalosťami okolo Filipa, Kaliňáka, Bašternáka a Kočnera a našim tlakom sa stalo, že dnes už je tabu prelomené.

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu
Ako človek, ktorý robil dlhé roky v bankovej sfére, vrátane medzinárodných pozícií (Viedeň, Hong Kong) viem povedať, že medzinárodné regulácie týchto vecí majú v banke absolútnu prioritu pred všetkým ostatným. Zamestnancovi hrozí trestné stíhanie, ak čo i len zanedbá nejaké podozrenie! Niet sa čo diviť. Predstavte si, že teroristi si zbierajú na účte peniaze na výbušniny a zbrane na útok a banka na to dlhodobo nereaguje. Bum!!
A sudca u nás v rozsudku tvrdí, že kontrola týchto vecí nepatrí ani len medzi pracovné povinnosti zamestnanca!

Preto bohužiaľ zázemie pre teroristov na Slovensku nie je sci-fi a popri tom, že sa u nás pred útokmi na západe zdržiavajú a kupujú tu zbrane, sa množia aj indície o tom, že sa prostredníctvom našej krajiny aj financujú. Môže za to práve ignorancia akejkoľvek kontroly. O tom, že Slovensko sa stáva centrom pre pranie špinavých peňazí aj z iných častí Európy, ani nehovoriac.

Európske právo bokom!
Sudca tiež povedal, že Filip podľa neho nie je „whistleblower“ (odhaliteľ korupcie) a že jeho príklad nie je totožný s európskymi precedensami. Osobitne rozoberal prípad Guja („Gudža“) versus Moldavsko, čo je najstarší takýto precedens Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z roku 2003.
Gudža robil na tlačovom oddelení moldavskej generálnej prokuratúry, kam prišli listy opisujúce politické zasahovanie do policajného vyšetrovania. Keďže sa s prípadom nič nedialo, Gudža listy uverejnil. Za to ho prepustili tvrdiac, že porušil interné predpisy (a listové tajomstvo). Na domácich súdoch nepochodil (podoba so Slovenskom „čisto náhodná“). Obrátil sa teda na ESĽP. Súd v Štrasburgu nariadil Gudžu prijať naspäť do zamestnania.
Prípad je takmer identický. No všimnite si ten rozdiel! V Moldavsku to vyriešili len prepustením. U nás bola druhou stranou šéf polície a trestom pre Filipa je niekoľkoročný, aj keď podmienečný, trest!
Slovenský sudca tu takpovediac skákal cez švihadlo. Povedal, že prípad Gudža sa nedá aplikovať, lebo Gudža neporušil v prvom kroku zákon (napr. bankové/listové tajomstvo), len „list uverejnil“. Podľa sudcu sa v zamestnaní treba dostať k informáciám o korupcii "náhodne".

Po prvé, pointou rozhodnutia ESĽP nie je čo všetko porušil a neporušil, ale že konal vo verejnom záujme a správne.
Po druhé, Gudža rovnako takpovediac porušil listové tajomstvo, čo je v tom istom zákone ako tajomstvo bankové.

Slovenský sudca si skrátka postavil na piedestál bankové tajomstvo, aj keď (medzinárodne aplikované) zákony stanovujú úplne iné priority! Prečo sa však obávať precedensu, že by Filipa oslobodil?

Príklad: Rútiaci sa vlak
Nie je v poriadku, ak pasažier vlaku len tak zatiahne ručnú brzdu (=poruší bankové tajomstvo).
No ak je na trati prekážka a rušňovodič nereaguje (= banka roky podozrivé transakcie ignorovala), tak zatiahnuť brzdu je dokonca povinnosť (= preverovať transakcie podľa regulácií proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu).

Výsledok – vysmiaty Kaliňák, Počiatek aj Fico - zatiaľ
Aj keď osud Bašternáka s Kočnerom bolo prelomením ľadov, skutočná revolúcia vo vyšetrovaní nás ešte len čaká! To bude vtedy, keď presadíme, že vyšetrovanie začína nielen na extrémny tlak opozície a médií, ale z princípu! Na to však treba výmenu garnitúry kopajúcej za mafiánsko-oligarchický systém za niečo lepšie v parlamentných voľbách!
Vyhrňme si rukávy, aby miliardy nešli každý rok podvodníkom, oligarchom a korupčníkom ale tam, kam majú ísť. Na umožnenie zníženia daní a odvodov, do ciest, škôl, škôlok, nemocníc, stacionárov pre seniorov!

S Filipom ideme ďalej – nielen kvôli jeho prípadu, ale v prospech zásadnej zmeny Slovenska!

Pozn.: písomný rozsudok ešte nie je k dispozícii
Ak Vás článok zaujal, čítajte aj: Súd odoprel Rybaničovi spravodlivosť a rovnosť