Nasledujúci text je súčasťou aktuálneho čísla 4liberty review s názvom (Not so) smart regulation. Nájdete v ňom viacero textov o pokusoch deregulovať podnikateľské prostredie. V tlačenej podobe ho získate zadarmo v INESSe. Slovenský príspevok vyšiel tiež ako samostatný dokument v slovenčine Keď byrokrati škrtajú byrokraciu.
Dva kroky vpred, minimálne jeden vzad
Krajiny postsocialistického bloku zaznamenali za posledné desaťročia výrazný ekonomický rast. Transformácia na trhové hospodárstvo postupne prináša svoje plody, miera nezamestnanosti je v každej z týchto krajín, ktoré sú zároveň členmi EÚ, nižšia ako priemer Eurozóny.
Ekonomický rast je síce silný, ale konvergencia týchto krajín k vyspelejšiemu západu neprebieha tak rýchlo, ako by si verejnosť priala. Príčin je viacero a toto číslo 4liberty review sa zameriava na jednu z nich, konkrétne oblasť regulácií.
V úvodnom texte tohto čísla je uvedená dôležitá veta „Skutočnosť, že ľudia, ktorých životy nie sú nadmerne regulované štátom, a ktorí sú schopní sami si určiť svoje legitímne ciele, sú kreatívnejší a produktívnejší a žijú v produktívnejších a tvorivejších spoločnostiach, je možné stále preukázať empiricky”.
Odstránenie nadbytočných regulácií má potenciál uvoľniť viazaný finančný aj ľudský kapitál, nechať priestor kreativite podnikateľov a tak zvýšiť blahobyt spoločnosti. Znižovanie administratívnych nákladov sa preto stalo jednou z priorít nielen v politike EÚ, ale aj individuálne v týchto krajinách. Vlády zriaďujú pracovné skupiny, pripravujú sa balíčky opatrení. Výsledky sú však rozporuplné.
Zlepšovanie podnikateľského prostredia obyčajne nemajú na starosti podnikatelia, ale politici a byrokrati. Väčšinou ľudia, ktorí práve nepodnikajú, a mnohokrát ani nikdy nikoho nezamestnávali. Pozerajú sa na podnikateľské prostredie spoza skla svojich kancelárií, a často majú problém uchopiť túto tému v celej šírke. V lepšom prípade sa preto upínajú k rôznym indexom a rebríčkom, ktorými nahrádzajú absenciu ich skúseností, alebo nedostatku porozumenia. Ich cieľom aj stratégiou pri navrhovaní opatrení sa stáva posun v rebríčku.
V horšom prípade dochádza len ku náhodnej kumulácií opatrení, ktoré sem tam prinášajú zlepšenie, ale celkový obraz podnikateľského prostredia nemenia.
Upínanie sa na medzinárodné rebríčky má ale jeden zásadný háčik. Každý index predstavuje len výsek reality, ktorá je navyše zjednodušená, aby bola ľahko kvantifikovateľná a medzinárodne porovnateľná. Snaha o preloženie právnych regulácií do bodovej škály zahmlieva váhu jednotlivých regulácií. Toto nemá byť kritika indexov a rebríčkov. Nemať ich by bolo omnoho horšie, byrokrati by sa nemali o čo oprieť.
Príklad zo Srbska ale demonštruje, ako posun v rebríčku negarantuje skutočné zlepšenie podnikateľského prostredia. Regionálne rozdiely v práci úradov, alebo rozdiel medzi textom zákona a skutočným výkonom danej regulácie sú faktory, ktoré rebríček dokáže len veľmi ťažko zachytiť.
Ďalším sprievodným znakom “hnutia redtape” je neschopnosť zastaviť prílev nových regulácií. Litva je úspešným príbehom krajiny, ktorej sa darí v poslednej dobe zlepšovať postavenie v medzinárodných rebríčkoch, a dnes už má na dohľad prvú desiatku rebríčku Doing business. I napriek tomu je tam živá diskusia na tému regulácie otváracích hodín v obchodoch. V Poľsku bolo pred nedávnom prijaté podobné opatrenie limitujúce nedeľný predaj. Presadili ho politici pod nálepkou pomoci malým obchodníkom, za podpory občianskej petície organizovanej odborármi. Ako popisuje text venovaný zvýhodňovaniu malých podnikateľov v Poľsku, nezamýšľané dôsledky opäť dobehli regulátorov.
Podobne vyznieva snaha českých regulátorov zlepšovať podnikateľské prostredie. Elektronizácia verejnej správy síce pomáha zrýchliť niektoré procesy, ale na úrovni malej výrobnej firmy sa počet úkonov neznižuje, ale ako ukazuje Byrokratický Index ČR, záťaž dokonca narastá.
Zlepšovanie podnikateľského prostredia a deregulácia bohužiaľ často končí v podobe dobre znejúceho PR hesla, chvályhodného cieľa v programovom vyhlásení, alebo sľubu na stretnutí s predstaviteľmi zamestnávateľov. Slovenský príklad ukazuje, že ani odvážny záväzok, tvorba antibyrokratických balíčkov, či existencia inštitucionálnych predpokladov na dereguláciu nemusí stačiť. Krajina sa v rebríčku nezlepšuje, naopak zhoršuje. Napriek nesporným prínosom deregulácie podnikateľského prostredia sa tento cieľ nestal skutočnou politickou prioritou. Ku každému vážnejšiemu pozitívnemu opatreniu sa dá priradiť nová regulácia. Politici a byrokrati vo všeobecnosti sa nechcú vzdávať kontroly nad podnikateľským prostredím.
Na jednej strane možnosť kontroly znamená moc. To je nebezpečné územie, kde priestor dostávajú záujmové skupiny a korupcia. Nedotiahnutá liberalizácia na bulharskom trhu s elektrinou ukazuje, ako politici neradi menia status quo, ktorý pomáha vyvoleným na účet masy.
Na druhej strane je to často neinformovaná verejnosť, ktorá ľahkovážne požaduje prísne regulácie, bez znalosti ich negatívnych dopadov. A politici im radi tieto regulácie ponúknu, ak cítia nárast popularity. Ochrana spotrebiteľa sa stala novodobou dogmou. Ak každý spotrebiteľ musí dostať všetky informácie o zložení výrobku, ak každý jednoduchý výrobok musí obsahovať niekoľkostranové varovania, ak spotrebiteľ má mať 14 dní na vrátenie produktu, tak v takomto kultúrnom nastavení sa tvorbe nových regulácií darí a dariť bude. Zložitá sieť regulácií na seba preberá ťarchu zodpovednosti spotrebiteľa za svoje rozhodnutie. Jeho bezpečnosť je ultimátnou prioritou bez ohľadu na náklady, regulácie povinnej výbavy áut sú toho krásnym príkladom. Budovanie štátu blahobytu (welfare state) je tesne späté s reguláciami. Skutočná deregulácia podnikateľského prostredia je preto dnes nedostihnuteľným ideálom. Reálne sa môžeme baviť len o zefektívnení administratívnej náročnosti týchto regulácií. Kreatívny potenciál mal voľné opraty dosiaľ len v kyberpriestore, ale aj tu sa už otvára dáždnik ochrany spotrebiteľa.
Toto konštatovanie by ale nemalo politikov, odborníkov, podnikateľov odrádzať od snahy o zlepšenie podnikateľského prostredia. Na rozdiel od vyspelej západnej Európy však stojí pred postsocialistickými krajinami omnoho väčšia výzva. Znížiť počet predkladaným dokumentov, či skrátiť proces niektorého zápisu, je hračka. Skutočnou výzvou je zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom zlepšenia vymožiteľnosti práva, stability právneho prostredia a zníženia rozsahu korupcie. Až vtedy bude mať umiestnenie v prvej dvadsiatke rebríčka Doing Business skutočne vypovedajúcu hodnotu.
