Od 1. marca platí na Slovensku ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, na ktorom sa zhodli všetky parlamentné strany. Zákon doslovne hovorí: "Zriaďuje sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako [...] nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti."

Ak by ste však hľadali kancelárie členov Rady či jej analytikov, bolo by to márne. Rada neexistuje. Dodnes neboli parlamentom vymenovaní ani jej traja členovia. Pritom prebiehajúca zásadná debata o konsolidácii verejných financií by nezávislého a odborného garanta potrebovala ako soľ.

Príkladom tejto potreby je aj včerajšia diskusia Večer pod lampou, kde sa rozoberala práve téma znižovania deficitu, škrtania výdavkov a zvyšovania daní. Zaujímavosťou je, že najväčšie ohlasované konsolidačné opatrenie, a to zníženie príspevkov do druhého piliera z 9 na 5 až 3 percentá hrubej mzdy, ktoré prinesie do rozpočtu na úkor budúcnosti 400-700 miliónov eur, v diskusii nebolo spomenuté ani jedným slovom. Ani jedným - a to tam sedel aj bývalý minister práce Jozef Mihál.

Ak by už dnes Slovensko malo funkčnú Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, predpokladám, že tá by najväčšie konsolidačné opatrenie Ficovej vlády označila za nedobré. Nie, že by neznižovalo deficit v roku 2013. To mu nikto neberie. Nijako však nezlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Zníženie odvodov plynúcich do 2. piliera len znamená, že 1. pilier bude mať vyššie výdavky v budúcnosti, keď budú do dôchodku odchádzať ľudia so zníženými príspevkami. Indikátor dlhodobej neudržateľnosti verejných financií (ktorý je Rada podľa zákona povinná sledovať a vykazovať), sa týmto opatrením teda nijako nezníži. Skôr naopak - dôchodkovému systému budú chýbať výnosy z 2. piliera, ktoré by mali byť v budúcnosti vyššie ako "výnosy" toho prvého.

Páni poslanci, tak kedy, keď nie teraz?