Prekliatím investícií do školstva, vedy a výskumu je, že zvyčajne neprinášajú okamžité výsledky. Aby z nich niečo „vypadlo“, treba byť trpezlivý, konzistentný, mať víziu a tolerovať aj prípadný neúspech.
Česi si napriek tomu už v 90. rokoch minulého storočia uvedomili, že bez výskumu a inovácií sa konkurencieschopnosť buduje iba ťažko. Počas minulej dekády dosahovali priemerné ročné investície do vedy, výskumu a inovácií v pomere k HDP v Českej republike zhruba trojnásobok toho, čo u nás (1,5 % oproti 0,5 %). K jednému percentu výkonnosti slovenskej ekonomiky sa tento podiel začal blížiť až v priebehu tejto dekády, v roku 2015 dosiahol úroveň 1,19 %.
Zdroj: Štatistický úrad SR: Ročenka vedy a techniky v SR 2015
Problém pritom nie je iba výška investícií, ale aj chýbajúca previazanosť na podnikateľské prostredie. Prevládajú v nich totiž výdavky verejného sektora. Nízka úroveň súkromných investícií, ktoré nemajú na celkovom objeme ani tretinový podiel, samozrejme súvisí aj s tým, že nech sú niektoré fabriky zahraničných investorov akokoľvek sofistikované, výskum robia niekde inde.
Dobrým príkladom odlišného prístupu Česka a Slovenska k výskumu, inováciám a previazaniu na biznis, sú CESNET a SANET. Obidve záujmové združenia vznikli zhruba pred štvrť storočím, aby vybudovali akademické dátové siete. No kým náš SANET je naozaj iba o trubkách a kábloch, český náprotivok má prakticky od začiatku aj iné poslanie – robiť zaujímavé inovatívne projekty a prepájať akademickú sféru s biznisom.
Príkladom je projekt Liberouter, ktorý začal v roku 2003 ako výskumná aktivita CESNETu pre hardvérové zrýchlenie routovania protokolu IPv6. Neskôr sa sústredil na návrh akceleračných kariet pre počítačové siete a vývoj nástrojov pre monitorovanie a bezpečnosť. Viaceré z vyvinutých nástrojov a prototypov boli úspešne nasadené nielen v akademickej sieti, ale stali sa základom produktov niekoľkých komerčných firiem, ktoré vznikli ako spin-offy.
Výsledkom investícií do vedy a výskumu, financovania technologických univerzít a prepájania akademického výskumu z praxou, sú akademické kampusy, ktoré majú vo vede a výskume výsledky a ktoré sa stali základom pre vznik firiem ako Flowmon Networks, alebo Cognitive Security, ktorá v roku 2009 vznikla ako výsledok výskumného projektu na Českém vysokém učení technickém a o štyri roky neskôr ju kúpila top technologická spoločnosť Cisco Systems.
Zatiaľ čo SANET nedávno za účasti ministra školstva Plavčana oslavoval 25. rokov svojej existencie a teší sa „z vybudovania národnej infraštruktúry pre vedu, výskum a vzdelávanie“, CESNET pokračuje vo vývoji ďalších zaujímavých technológií, ktoré získavajú patentovú ochranu a čakajú na komercializáciu. A hoci samotné peniaze nie sú zárukou úspechu, keď sa u nás črtala aspoň nejaká šanca na finančnú podporu výskumu a vývoja, dobre vieme, ako to dopadlo.
Aký je výsledok dlhodobého kašľania na podporu vedy a výskumu, vrátane chýbajúcej dlhodobej stratégie a vízie? Nie je to len zaostávanie Slovenska v rebríčkoch inovatívnosti a konkurencieschopnosti, v ktorom zaujímame aktuálne 65. miesto za krajinami ako Vietnam, Kolumbia, Azerbajdžan, Rwanda či Rumunsko.
Šikovní ľudia majú prirodzene tendenciu tiahnuť tam, kde svoj talent využijú čo najlepšie. Preto je výsledkom aj odliv mozgov, ktorý začína už medzi študentmi. Na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity v Brne dnes študuje viac Slovákov ako Čechov. A takmer polovica našich stredoškolákov sa vlani vyjadrila, že si chce dať prihlášky aj na českú vysokú školu.
Prirodzene, niekoľko našich úspešných technologických firiem, ktoré bez akejkoľvek podpory vybudovali globálny biznis, chcú toto prekvitajúce podhubie taktiež využiť. Vlani založil českú pobočku v Brne Sygic a začiatkom tohto roku tam otvoril technologické centrum aj Eset. Ako firma zdôvodnila, rozhodla sa tak pre „tamojšie zázemie technologických univerzít a samozrejme aj IT talentu, ktorý je v tomto regióne“.
Na Slovensku dlhodobo vedieme prázdne reči o znalostnej ekonomike a posune hospodárstva k vyššej pridanej hodnote. Je to beh na dlhú trať, ale bez vedy, výskumu a ich prepojenia s biznisom, ktorej výsledkom je vyššia inovatívnosť exitujúcich firiem, alebo vznik nových, progresívnych start-upov, zostaneme naďalej prevažne montážnou krajinou.
