Rýchlostná cesta v Šahách pri Ipli sa nedá
Diaľnica Bratislava - Košice sa nesmie stavať, aby nerobila tieň Žiline. Preto sa namiesto nej postavila diaľnica Žilina - Bratislava a stavia sa diaľnica Žilina - Košice, ktorá je kvôli komplikovanej geológii tak zložitá, že sa nedá postaviť a tak drahá, že sa nedá financovať ani zo štátneho rozpočtu, ani z eurofondov. A tak čas plynie, peniaze sa utrácajú, no diaľnicu nemá nik, lebo Žilina nepustí.
Výstavba tzv. rýchlostnej cesty R7 hapruje. Hovoriť sa o nej začalo ešte za Dzurindu na uchlácholenie maďarského koaličného partnera. Ako prvý sa mal postaviť most pri Žihárci, aby sa nahradila kompa cez Váh, ktorá je v 21. storočí anachronickým a nedôstojným spôsobom prekonania rieky. Cez Váh tam doteraz existuje len jeden preťažený most v Šali a druhý cestný most je až v Kolárove. Úsek tzv. R7 Dunajská Streda - Nové Zámky sa mal stavať v polprofile, no nakoniec sa nepostavilo nič, lebo všetky prostriedky šli na Žilinu. Ako obvykle.
Dnes sa stavia kúsok tzv. R7 pri Bratislave. Ten kýpeť sa honosne nazýva rýchlostnou cestou, no v skutočnosti to bude len penetračná radiála pre radosť Bratislavákov, aby mohli bývať ďalej od mesta a chodiť do práce autom. Vďaka novej ceste sa kolaps dopravy z Podunajských Biskupíc premiestni do zahltených ulíc hlavného mesta. Namiesto rozvoja veľkokapacitnej koľajovej dopravy sa prostriedky znovu vynaložia na zhoršenie existujúcej situácie.
Aby sa kýpeť premenil na rýchlostnú cestu, musí viesť odniekadiaľ niekam. Napríklad z Bratislavy do Lučenca, ako to bolo naplánované. Alebo aspoň na križovatku s cestami, po ktorých by bolo možné pokračovať v jazde po existujúcich komunikáciách, hoci s nižšími parametrami. Napríklad po I/75 vedenej po vrstevnici na svahu Krupinskej planiny na Plášťovce, Plachtince a Krtíš, a potom na tobogánoch na Pôtor, Ľuboreč a Halič. Výstavba na najkratšej trase na rovine cez Šahy, Slovenské Ďarmoty a Kalondu vraj neprichádza do úvahy, lebo alibi. Vraj vtáčkári tam majú akési územie a sú proti. Tak sa plán R7 nakreslil zas len na tobogánoch vyššie na svahu tak, aby to bolo čo najdrahšie, aby to bolo na území bývalého Slovenského štátu 1939-45 a hlavne aby sa nestavalo.
Železnica na "južnom ťahu" sa nedá
Z rovnakých dôvodov sa zavrhuje všetka rekonštrukcia tratí na tzv. južnom ťahu na Zvolen, Lučenec a Košice. Trate sú tam postavené v 19. storočí na najvyššiu projektovanú rýchlosť 40 až 90 km/h. Úsek Rožňava - Turňa nad Bodvou s tunelom Soroška, sprevádzkovaný v roku 1955, sa staval v tieni Bujanovského tunela tiež na rovnakú rýchlosť. Na tú dobu to bolo dosť, no dnes by sa dala postaviť trať na 300 alebo 400 km/h. Francúzi stavajú trate TGV za 10 miliónov EUR na kilometer. Ak by tadiaľ viedla trať hoci na 200 km/h, Bratislava a Košice by mali prepojenie za 2 hodiny. To by zmenilo ohromne veľa vecí.
Stavať sa ale nebude a rekonštruovať tiež nie, lebo tam nie je Žilina. Na Žilinu sa rektifikuje trať na smiešnu rýchlosť 160 km/h tak, aby sa spotrebovali všetky eurofondy a aby sa vzápätí dalo stavať znova, tentokrát na 200 a potom na 250 km/h. Program na ďalšie storočie či dve, len aby boli stále ďalšie eurofondy. Prvoradým cieľom nie je stavať pre užívateľov diela tak, aby bolo čo najskôr hotové a slúžilo svojmu účelu. Cieľom je stavať čo najviac, čo najdlhšie, čo najdrahšie pre radosť stavebných firiem. A potom sekundárny cieľ je, aby neostali prostriedky iným regiónom.
Všetko toto je prepracovaná koncepcia systematického zanedbávania južných regiónov krajiny so starostlivo skĺbenými prvkami, ktoré do seba dokonale zapadajú. Maďarom ani kilometer diaľnice. A nebodaj ešte železnicu. No čo sa nestalo, zrazu bolo treba vrtieť psom, lebo sa črtajú veľké projekty, na ktorých sa bude dať nabaliť.
Širokorozchodná železnica cez Lučenec a Šahy sa zrazu dá
Projekt širokorozchodnej trate z Vladivostoku do Viedne, respektíve z Košíc do Viedne, má naviazať na existujúcu trať z Užhorodu do Hanisky, ktorá bola sprevádzkovaná v roku 1966. Má sovietsky rozchod 1520 mm namiesto “normálneho” rozchodu 1435 mm podľa Bernskej konvencie z 10. mája 1866 medzi Francúzskom, Nemeckom, Švajčiarskom, Talianskom a Rakúsko-Uhorskom. Sovietsky rozchod sa používa aj vo Fínsku, post-sovietskych baltských, stredoázijských a kaukazských štátoch a v Mongolsku.
Krátke úseky sú 80 km do Hanisky pri Košiciach, pri logistickom parku Záhony v Maďarsku, 400 km v Poľsku od ukrajinskej hranice k mestu Sławków Południowy pri Katoviciach, pri švédskom meste Haparanda na fínskej hranici a v severnom Afganistane. V Číne sa síce prvá železnica postavila na ruský rozchod ako skratka pre Transsibírsku magistrálu, ale po rusko-japonskej vojne 1904-1905 boli trate prestavané na normálny rozchod 1435 mm. Takže normálny rozchod máme v Európe a majú ho aj v Číne, no stavať sa má širokorozchodná trať v Európe.
Výmena tovarov z bývalých sovietskych republík s EÚ sa dnes zo 49% uskutočňuje cez Poľsko, 25% cez Maďarsko, 21% cez Slovensko a 5% cez Rumunsko.
Pred-štúdia uskutočniteľnosti bola vypracovaná ešte v 2011 firmou Roland Berger Strategy Consultants. Štúdia technickej a ekonomickej realizovateľnosti v 2017. V zhrnutí štúdie uskutočniteľnosti na strane 2 a 3 sa uvádza výber trasy, ktorý sa mal uskutočniť skupinou expertov podľa kritérií účinnosti prevádzky, priestorového riešenia, životného prostredia, ekonomických a sociálnych aspektov, nákladov na výstavbu, na prevádzku a z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja.
Vybrala sa trasa pre jednu koľaj s vyhýbacími a križovacími stanicami len pre nákladnú dopravu, bez úrovňových križovatiek, s 3 križovacími stanicami v dĺžke 1.5 km a 12 predbiehacími úsekmi v dĺžke 7 km. Počet tunelov 19 v celkovej dĺžke 42.8 km. Terminál pri Nových Zámkoch na rozlohe 50 ha, terminál medzi Bratislavou a Viedňou na rakúskom území na rozlohe 150 ha. Papierovačky do konca 2022 v Rakúsku a do 2023 na Slovensku, lebo takmer celá trať bude na území Slovenskej republiky. Výstavba by mala začať koncom 2024 a trvať 100 mesiacov, čo dáva zhruba 8 a pol roka. Investičné náklady 6.5 miliardy Eur, prevádzkové 215 miliónov Eur ročne.
Z doterajších článkov v tlači nebolo možné zistiť, kadiaľ presne trasa povedie. Mapka je v spomínanom zhrnutí na strane 2. A podržte sa dobre, je to cez Sorošku. Medzi Šídom a Hodejovom dva tunely, ktoré tam už mali stáť dávno pre všetky vlaky. A od Lučenca na Šahy vyše 10 tunelov, krátkych, dlhých, a priamo cez vtáčie územia, kvôli ktorým tam doteraz nesmela viesť ani rýchlostná cesta, ani železničná trať.
Dňa 5. 12. sa na serveri Enviroportal.sk objavila výzva na prekladanie pripomienok do 20 dní, čo dáva konečnú lehotu 25. 12.
Server prezentuje verejné údaje a ich zverejnenie už prebehlo, a preto je možné ich reprodukovať. Tu je trasa:
Trasa jednokoľajnej širokorozchodnej železnice Haniska - Lučenec - Šahy - Nové Zámky - Twin City Vienna Bratislava Zdroj: enviroportal.sk
Námietky je možné zaslať priamo ministerstvu, alebo dotknutým obciam, ktorých zoznam je dlhý:
Abovce, Andovce, Balog nad Ipľom, Belina, Biskupice, Blhovce, Bohúňovo, Bottovo, Bratislava, Bretka, Brzotín, Bulhary, Bušince, Buzitka, Cestice, Čakany, Čamovce, Čečejovce, Čierny Potok, Číž, Čoltovo, Diakovce, Dolinka, Dolná Strehová, Drienovec, Dubník, Dubovec, Dvorníky-Včeláre, Dvory nad Žitavou, Farná, Fiľakovo, Fiľakovské Kováče, Hajnáčka, Haniska, Hodejov, Hodejovec, Holiša, Hrhov, Hrkovce, Hrubý Šúr, Hrušov, Galanta, Gemer, Gemerská Hôrka, Gemerská Panica, Gortva, Hronovce, Chanava, Chrastince, Ipeľské Predmostie, Ipeľský Sokolec, Jablonov nad Turňou, Janíky, Jasová, Jatov, Jesenské, Jovice, Kalonda, Komárovce, Kostolná pri Dunaji, Košice, Košúty, Kráľ, Kráľová nad Váhom, Kráľová pri Senci, Krásnohorská Dlhá Lúka, Krásnohorské Podhradie, Kubáňovo, Lenartovce, Lenka, Lesenice, Lipovník, Lontov, Lučenec, Ľuboriečka, Malá Čalomija, Malé Zlievce, Martinová, Matúškovo, Mikušovce, Miloslavov, Mokrance, Moldava nad Bodvou, Most pri Bratislave, Muľa, Nitra nad Ipľom, Nová Dedinka, Nové Zámky, Nový Svet, Nýrovce, Olováry, Opatovská Nová Ves, Orávka, Palárikovo, Panické Dravce, Plešivec, Pôtor, Pusté Úľany, Prša, Rapovce, Reca, Riečka, Rimavská Seč, Rovinka, Rožňava, Sazdice, Sečianky, Senec, Sikenica, Sklabiná, Slavec, Sládkovičovo, Slovenské Ďarmoty, Sokoľany, Šahy, Šalov, Šaľa, Šávoľ, Šimonovce, Širkovce, Šíd, Štrkovec, Štvrtok na Ostrove, Šurice, Tomášov, Topoľnica, Tornaľa, Trebeľovce, Trenč, Trnovec nad Váhom, Tureň, Turňa nad Bodvou, Tvrdošovce, Veľká Čalomija, Veľká Ida, Veľká Paka, Veľká Ves nad Ipľom, Veľká nad Ipľom, Veľké Zlievce, Včelince, Vlky, Vyškovce nad Ipľom, Zádor, Záhorce, Zemné, Zlaté Klasy, Želiezovce, Želovce.
Adresy obcí sú na enviroportáli.
Námietky by mohli byť nasledovné: zásah do chránených území, čisto nákladná doprava bez osobnej, koncentrácia environmentálnych a sociálnych nákladov do investične zanedbaných a znevýhodnených regiónov, bez akýchkoľvek sprievodných benefitov vo forme rozvojových príležitostí, inej než tranzitnej nákladnej dopravy, bez ekonomického prínosu pre miestne komunity.
Inak povedané, kolónie nech platia a znášajú nevýhody, Bratislava si bude šantiť, pískať a spievať. A zopár chytrákov sa nabalí.
Článok je možné podporiť na vybrali.sme.sk.
