V nedeľu 28. septembra 2014 sa vo Švajčiarsku konalo dôležité referendum o dvoch federálnych témach: o zastavení diskriminačnej DPH pre reštaurácie a o jednotnej zdravotnej poisťovni. Okrem toho si kantóny a obce pridali vlastné referendové a volebné témy, aby sa otázky združili podľa kalendára hlasovaní.
Iniciatíva "Stop diskriminačnej DPH pre reštaurácie"
Po Veľkej hospodárskej kríze 1929 sa počas 30. rokov socialisti vzpierali každej dani, týkajúcej sa spotreby, lebo taká daň je vraj antisociálna. Bohatí síce spotrebujú viac a platia viac, ale pre chudobných i menší výdavok predstavuje väčšie bremeno. Počas vojny daňový príjem Konfederácie klesol najmä kvôli prepadu príjmu z ciel. Medzinárodný obchod sa vtedy obmedzil a dokonca boli snahy pestovať doma aj zemiaky, ktorým sa vo Švajčiarsku veľmi nedarí. V roku 1940 dostala Federálna rada mimoriadne právomoci pre vojnové časy a daň z obratu ňou bola zavedená 29. júla 1941 vo výške 3% pre veľkoobchod a ďalšie 2% pre maloobchod. Otázka nemohla byť predmetom referenda. Z tejto okultnej dane boli vyňaté predmety životne dôležitej spotreby, ako plyn, voda, elektrina, potraviny, lieky, noviny a knihy. Táto daň na financovanie národnej obrany mala za efekt zvýšenie konečných cien, lebo v závislosti od počtu transakcií sa pri každej z nich cena tovaru zvýšila o 2 alebo 3%. Výška zdanenia sa viackrát zdvihla a od roku 1982 už bola 9.3 a 6.2% z ceny výrobku. Od 1. 1. 1995 bola táto okultná daň z obratu nahradená daňou z pridanej hodnoty. Pamätám sa ešte na súboj pravice, ktorá chcela DPH vo výške 6.3%, aby nová daň netvorila prekážku podnikania a ľavice, ktorá ju chcela mať 6.5%, aby bolo z čoho financovať sociálne programy. I tieto sadzby postupne rástli a od 1. 1. 2011, normálny tarif DPH 7.6% bol zdvihnutý na 8%, znížená daň pre potraviny narástla z 2.4 na 2.5% a zvláštna daň pre hotely z 3.6% na 3.8%.
Predmetom iniciatívy stavovskej organizácie GastroSuisse bola znížená daň 2.5% pre potraviny, ktorá sa uplatňuje aj na predaj v stánkoch. Palacinky, kebaby, falafely a hamburgery určené na konzumáciu na ulici sa zdaňujú 2.5% ako potraviny, ale akonáhle si zákazník sadne a zje ich v podniku, daň už je 8%. Veľké firmy ako Starbucks, ale aj tureckí obchdníci s kebabmi plošne účtujú daň 8% a rozdiel 5.5% sa im pridá k zisku. Nie je možné kontrolovať každého zákazníka, či s kebabom odišiel a či si náhodou nesadol na terasu. Majitelia reštaurácií sa cítili poškodení a s poklesom obratu počas krízy ich 8% DPH bolela o to viac. Žiadali zjednotenie sadzby dane z normálnej sadzby v reštauráciách i pri predaji jedál v stánkoch.
Iniciatíva nehovorí, ktorou sadzbou by sa mali predaje cez ulicu zdaniť. Žiada len, aby to bola rovnaká sadzba pre reštaurácie i pre stánkový predaj "take-away". Možnosti by teda boli viaceré, napríklad zjednotiť sadzby DPH na 8% i na potraviny, alebo naopak znížiť sadzbu DPH na 2.5% pre reštaurácie a pohostinstvá. Zvýšenie dane z potravín o 5.5% by bolo politicky nepriechodné, tak ostáva len zníženie sadzby. Federálna vláda uviedla, že zníženie federálneho príjmu o 700 až 750 miliónov frankov ročne zo zdanenia reštauračných zariadení by bolo treba nejako kompenzovať, a asi by bola znížená sadzba DPH zmenená z 2.5 na 3.8%. Toto opatrenie by si nevyžadovalo zmenu ústavy, len administratívnu úpravu DPH a nezmenila by sa ani administratívna záťaž podnikov. V tej chvíli sa zobudili socialisti, že to nie je dobrý nápad, lebo by to bolo antisociálne. Do reštaurácií chodia bohatí a tí by ušetrili, aby chudobní, ktorí si to nemôžu dovoliť, kupovali v obchode drahšie potraviny. Takto postavená otázka už má potenciál osloviť mnoho ľudí. Vo volebnom materiáli bolo vypočítané, že v prípade úspechu iniciatívy by pri ročnom príjme 70 tisíc frankov rodina s dvoma deťmi ročne zaplatila naviac 93 frankov, dôchodcovia 49 frankov, a mladí, slobodní, bezdetní, ktorých príjem im umožňuje stravovať sa v reštauráciách, by ušetrili 22 frankov ročne. Zobudili sa aj kresťanskí demokrati, pre ktorých je rodina s bocianom posvätná a zobudili sa aj dôchodci, ktorí často volia s komunistami. Tábor oponentov rozšírili aj liberáli a radikáli, ktorí si neprajú spustiť inflačnú špirálu a tiež doporučili hlasovať proti iniciatíve. Organizátori boli zarmútení, že aj Federácia podnikov doporučila hlasovať proti. Krčmárov sa zastali len agrárnici z ľudovej strany SVP-UDC a nacionalistická pravica Hnutie ženevských občanov MCG. V kantóne Vaud (hlavné mesto Lausanne) doporučili hlasovať za iniciatívu miestni Zelení v rámci boja proti nezdravému stravovaniu a životnému štýlu.
Iniciatíva "Stop diskriminačnej DPH pre reštaurácie" bola masívne zamietnutá 73.1% všetkých voličov a vo všetkých 26 kantónoch. To je výrečný a jednoznačný odkaz a majitelia reštaurácií sa s tým budú musieť vyrovnať.
Iniciatíva "Za verejnú zdravotnú poisťovňu"
Druhá federálna téma už narobila viac hluku. Iniciatíva "Za verejnú zdravotnú poisťovňu" žiadala nahradiť súčasných 61 súkromných zdravotných poisťovní jedinou federálnou štátnou poisťovňou. Vraj kvôli zamedzeniu neustáleho rastu nákladov. Na tomto argumente je zaujímavé, že bol použitý aj zástancami, aj odporcami iniciatívy. Vraj ak sa znížia administratívne sily a ak bude len jedna inštitúcia, ušetrí sa na nákladoch. Odpadnú náklady na reklamu i pri zmene poisťovne. Odporcovia iniciatívy tvrdili, že je to práve konkurencia, ktorá znižuje náklady a že v prípade jedinej poisťovne tento tlak na efektívnosť zmizne. Dôkazom je, že sa trh čistí a počet poisťovní stále klesá. Tie, ktoré sa dostali do ťažkostí, sú buď odkúpené väčšími, alebo ich štátny dohľad zruší pre nedostatočné povinné rezervy. Iní zástancovia iniciatívy hovoria o rezervách, ktoré niekedy ďaleko presiahnu povinné kvóty a potom si poisťovne namiesto znižovania poistných sadzieb vyplatia astronomické odmeny managerom a postavia ešte ďalšie honosné sídla. Že sa peniaze niekde strácajú dokazuje aj to, že poistné sadzby rastú rýchlejšie, ako náklady na zdravotnú starostlivosť. Úspory sa vraj dajú dosiahnuť aj zvýšením kvality starostlivosti, konkrétne globálnou koordináciou a kontrolou poskytovaných služieb. Big Brother si náklady ustráži lepšie, lebo dovidí všade. Argumenty za jednotnú posťovňu sú zhrnuté na serveri iniciátorov referenda www.caissepublique.ch. Odporcovia iniciatívy, medzi ktorých patrí aj federálna vláda a obe komory federálneho parlamentu tvrdia, že systém súkromného poistenia preukázal svoju efektívnosť, a že pri tak veľkej organizačnej zmene nie je možné spoľahlivo predvídať, či nový systém bude lacnejší, alebo naopak drahší.
(Odstavec doplnený 21. 10. 2014)
Predvolebné bilboardy oplývali nápaditosťou reklám na jednotnú zdravotnú poisťovňu, ale odkazy nemali racionálny základ: Nebáť sa novôt, Nedajme sa šklbať poisťovňami, Už nechceme byť plnený moriak. Naľavo plagát liberálov, radikálov a kresťanských demokratov proti novému tunelu pod jazerom: Nepotopme miliardu v jazere.
Medzistranícky výbor stredo-pravých strán (liberáli, radikáli, kresťanskí demokrati, buržoázni demokrati, zelení liberáli, agrárnici) zhrnul argumenty proti jednotnej poisťovni na serveri v troch jazykových verziách: caisseunique-non.ch einheitskasse-nein.ch vota.nocassaunica.ch Argument, že poistné sadzby rastú rýchlejšie, ako zdravotné náklady, je označený za zavádzajúci a demagogický, pretože zdravotné náklady preplatené poisťovňami predstavujú len asi 35% všetkých nákladov. Zvyšné dve tretiny sú hradené domácnosťami, kantonálnymi subvenciami nemocniciam, alebo inými sociálnymi poisťovňami, starobnou a invalidnou. Preto nie je správne porovnávať sadzby povinného poistného s celkovou priemernou sumou nákladov na hlavu. Navyše, namiesto priemeru cez celú populáciu, na grafe je zobrazená suma poistného pre dospelých s prahom 300 Frs, spriemerovaná cez všetky poisťovne. Pritom veľká časť poistencov si vyberá vyššie prahové hodnoty, čo im výrazne znižuje poistné sadzby, lebo viac participujú na riziku. Okrem toho oznam o zvýšení poistného o 4% len tri dni pred hlasovaním je porušením zákona.
Oproti predošlej iniciatíve "Za jednotnú a sociálnu zdravotnú poisťovňu", zamietnutej 71.2% hlasov 11. marca 2007 ako populistický nezmysel, sa dnešná iniciatíva líši tým, že už nežiada nahradiť zdravotné poistenie zdravotnou daňou, ktorá by sa odvíjala od príjmov poistenca-daňovníka "podľa ekonomických možností poistencov". Systém rovnakej sumy poistných sadzieb za základné poistenie, ktorý zabezpečuje príjmovú i medzigeneračnú solidaritu, by ostal zachovaný v rámci kantónov a kantonálnych ústrední poisťovne. Medzi jednotlivými kantónmi je rozdiel vo výške poistného už dnes - náklady sú najvyššie v Ženeve vďaka dostupnosti zdravotných služieb, najnižšie sú v horských kantónoch. V súkromných rukách by ostalo doplnkové poistenie nad rámec základného povinného poistenia, podobné hybridnému systému poistenia v Holandsku.
Zdravotnú daň sa ľavica pokúsila prvýkrát zaviesť už na začiatku 20. storočia, ale referendum bolo zamietnuté 69.8% hlasov a od úspešného hlasovania o dnešnej podobe zdravotného poistenia, akceptovaného 54.4% hlasov v roku 1912, toto ostalo v princípe nezmenené. Urobených bolo viacero revízií zákona, ktoré pozmenili nastavenie, ale nie princíp súkromného poistenia. Spočiatku bolo zdravotné poistenie nepovinné, od 14% poistenej populácie v 1915, cez 48% v 1945 sa pomer poistencov dostal na 89% v roku 1970. Vtedy socialisti ohlásili iniciatívu o povinnom zdravotnom poistení, o ktorej sa hlasovalo v 1974, a ktorá neprešla podobne ako revízia zákona v roku 1987. Zdravotné poistenie sa stalo povinným až 1.1.1996, zavedené v federálnym zákonom o povinnom základnom poistení z 18. marca 1994. Doplnkové poistenie ostáva dobrovoľné. Dve iniciatívy skupiny potravinového discountera Denner o preplatení iba nákladov hospitalizácie v roku 2000 a žiadajúca lepšiu kontrolu cien liečív v roku 2001 boli obe zamietnuté. O dva roky neskôr socialisti prišli s iniciatívou "Zdravie za dostupnú cenu", kde im nešlo celkové o náklady systému, ale o zavedenie zdravotnej dane. Výprask dostali 18. mája 2003, keď im iniciatívu ľud zamietol 72.9% hlasov. Nepoučili sa, tému nastolili znovu a v roku 2007 dostali výprask znovu hlasmi 71.2% voličov. Vtedy v prospech iniciatívy hlasovali len dva hodinárske kantóny Neuchâtel a Jura, kde majú socialisti silné zastúpenie.
Kým ľud správne identifikuje populistické chiméry a šmahom ich zamietne, tentokrát to nebolo také jasné. Prieskumy hovorili o úspechu iniciatívy v latinských kantónoch (frankofónnej západnej časti na francúzskej hranici a italofónnom kantóne Ticino - Tessin na juhu Álp). Výsledok hlasovania (NIE 61.86% hlasov ľudu) je dosť podobný predpovediam: s výnimkou horského kantónu Valais, italofónneho Ticina a zmiešaných kantónov Fribourg - Freiburg a Bern, kantóny Ženeva, Vaud, Neuchâtel a Jura hlasovali v prospech iniciatívy. Opäť sa objavila povestná Roeschtigraben, bariéra z röschti, ktorou sa označuje odlišné hlasovanie na oboch stranách nemecko-francúzskej jazykovej hranice. Infografika je napríklad na stránkach denníka 20minutes.ch.
V kantóne Valais existuje stáročná tradícia súdržnosti a svojpomoci, kde sa vzájomná pomoc organizovala v rámci obcí v odľahlých horských dedinách. Práve tam boli ešte pred 20 rokmi stovky malých poisťovní s geograficky obmedzenou pôsobnosťou jednej dediny alebo jednej doliny. Postupne sa integrovali do Mutuelle Valaisanne, dnes už Groupe Mutuel, z ktorej sa v priebehu len pár desaťročí stal jeden z najväčších hráčov na trhu zdravotného poistenia. Aj keď sú Valaisani dnes už väčšinou poistení práve v tejto "ich" poisťovni, ktorá je tiež veľkým zamestnávateľom v kantóne, ich legendárny konzervativizmus a lokálpatriotizmus je stále prítomný. Jedine tak sa dá vysvetliť také masívne odmietnutie jednotnej poisťovne: 67%. Všetky horské kantóny iniciatívu odmietli nad 70% hlasov, vo vnútornom Appenzelli dokonca 81.75% hlasov.
V kantóne Vaud sa po zverejnení výsledkov (56.24% ÁNO v kantóne oproti 38.14% federálnemu priemeru) dali socialistickí politici počuť, že ak federál odmieta jednotnú zdravotnú poisťovňu, je čas si urobiť jednu kantonálnu doma, alebo spoločnú pre frankofónne kantóny. V Ženeve to malo tiež pozitívne echo. V televíznej debate po hlasovaní odznelo, že vraj stačí do pripravovaného federálneho zákona vsunúť jednu vetu, že kantóny si môžu ustanoviť vlastnú poisťovňu. Linguisticky jednoduché, ale politicky nekorektné, zahriakli heretikov ostatní prítomní. Zákon je federálny, i referendum bolo federálne a výsledky musia byť uplatnené federálne. Nie je dobre vo chvíli, keď prehrávame, prestať rešpektovať pravidlá hry. Väčšina v Ženeve a Vaude nie je taká výrazná, aby politici mali mandát na takúto agendu. Skôr ide o reakciu na nedávny škandál, keď sa ukázalo, že desaťročia boli v Ženeve a Vaude vyberané poistné poplatky v nelegitímne vysokej výške a poisťovne ich musia vrátiť. Len kantóny Neuchâtel a Jura boli za jednotnú poisťovňu aj v 2007, keď sa poistenie malo transformovať na zdravotnú daň. Teraz bol v tých kantónoch výsledok 60 a 63% v prospech iniciatívy, čo je opačný pomer k celonárodnému výsledku. Socialisti pravidelne ukazujú, že pravidlá hry rešpektujú len vtedy, keď práve vyhrávajú - ukázalo sa to i pri hlasovaní o xenofóbnej iniciatíve o prisťahovalectve 9. februára 2014.
Možno, až socialisti prídu s ďalším podobným referendom o 5 či 10 rokov, budú už mať väčší úspech. Len štyri dni pred hlasovaním bolo oznámené ďalšie zdraženie poistného, asi 4% v celonárodnom priemere a asi 2% v Ženeve. Zatiaľ je platný výsledok 61.86% hlasov proti a 22 kantónov z 26 proti jednotnej poisťovni.
Ešte dodajme, že vertikálna integrácia krížom cez celý rezort zjednocujúca pod jednou strechou lekárne, zdravotné zariadenia i poisťovne je vo Švajčiarsku nepredstaviteľná. Aj vo Švajčiarsku existujú miliardové firmy, ale tieto sa zaoberajú nejakou skutočnou výrobou a kapitalizovali sa storočie či dve. Je nemysliteľné, aby akési pijavice vyrástli na peňazovode zo štátneho rozpočtu za 20 rokov na finančný gigant, ktorý sa zaoberá už len nákupom, preskupovaním a predajom reštrukturovaných aktív. V právnom štáte by Gorila, alebo čo i len malý náznak korupcie, bol nemilosrdne trestaný. Pri vertikálnej integrácii by zasiahol regulačný úrad z jednoduchého dôvodu, pretože kvôli tomu existuje a pretože funguje. Ak by legislatíva nebola dostatočná, prišiel by niekto s iniciatívou na pristrihnutie plutiev žralokom.
Tunel pod jazerom v Ženeve nebude
Posledný most cez rieku Rhône vytekajúcu z jazera, pont du Mont-Blanc, bol postavený v roku 1862 z plechu, potom rekonštruovaný ako betónový pre električky v 1903 a napokon rozšírený na 26.8 metrov v 1965. V súčasnosti už dávno nestačí, lebo cez neho prechádza aglomeračná doprava i veľká časť tranzitnej dopravy zo Švajčiarska do Francúzska smerom na Mont Blanc. Myšlienka nového prechodu je ešte z 19. storočia, potom bola obnovená koncom 40. rokov. Potrebu novej tepny na prekonanie jazera bez zaťažovania nábreží nepopiera nik, ale politikom sa do témy po desaťročia nechcelo. V roku 1985 Touring Club Suisse TCS, vplyvný spolok automobilistov, zorganizoval iniciatívu o potrebe nového prechodu cez jazero, ktorá bola úspešná a hlasovalo sa o nej v 1988. Vtedy ju akceptovalo 68.5% voličov. Oponenti boli hlavne z radov ľavice a štátny radca Christian Grobet verejne prehlásil, že si nové prepojenie nepraje. Jednofarebná pravicová vláda v 90-tych rokoch s tým niečo chcela urobiť a prebehlo hlasovanie o tom, či má byť most alebo tunel. Proti mostu bolo 69% voličov, proti tunelu 71%. Pomocná otázka o preferencii v prípade, že prejdú obe možnosti, dopadla 58% v prospech mosta, lenže i samotný princíp mosta neprešiel. Takže do ženevskej ústavy sa postupne dostali tri články: nové spojenie cez jazero treba postaviť, ale nie tunel a nie most. Aj v takých prípadoch existuje osvedčené riešenie. Treba súrne počkať.
Po pár rokoch dozrievala myšlienka postaviť vysoký most medzi diaľničnými pripájačmi na oboch stranách, ale nie na nábrežiach. Niečo na spôsob sanfranciského Golden Gate, či nového mosta v Istanbule, kde dopravné zaťaženie neovplyvňuje nábrežia, ale je odvedené ďalej od brehov. Do kantonálneho plánu rozvoja 2030 sa riešenie dostalo už v roku 2003, ale v marci 2013 Konfederácia odmietla dielu štatút prioritnej stavby, ktorý by mostu umožnil dostať federálne financovanie. Namiesto toho sa má rozšíriť existujúca diaľnica popri letisku do Francúzska z 2+2 na 3+3 pruhy. Úsek zahŕňa tunely v pieskovcoch, zlepencoch i v pieskoch pod riekou Rhône a realizácia bola technicky veľmi náročná. Rekonštrukcia bude tiež. Infografika je v článku Tribune de Genève www.tdg.ch/geneve/actu-genevoise/Traversee-de-la-rade-Geneve-a-definitivement-tourne-la-page/story/23776138
Ľudová strana UDC spustila kampaň v prospech tunela pod jazerom v 2012 a iniciatíva bola rýchlo úspešná. Aby sa nemohlo improvizovať, iniciatíva predpísala nielen tunelové riešenie a jeho trasu, ale aj lehoty a náklady podľa štúdie starej asi desaťročie. Náklady vo výške asi 0.7 miliardy (UDC) až 1.2 miliardy (vláda) by boli plne na ťarchu Republiky a kantónu Ženeva, lebo ide o čisto miestnu záležitosť. Do tunela by nesmela mestská doprava a nebol by súčasťou autostrádnej siete. Projekt podporila len samotná UDC a Hnutie ženevských občanov MCG. Angažoval sa i Touring Club Suisse. Podporu liberálov a radikálov sa nepodarilo získať. Ženeva má dlh asi 13 miliárd a nový výdavok by nielen zastavil konsolidáciu financií, ale by zvýšil deficit tak, že by sa aktivovala dlhová brzda. Všetky ostatné investície by boli ohrozené na mnoho rokov asi ako pri Ficových plánoch s PPP.
Odmietnutie 63.6% hlasov definitívne obrátilo stránku projektu "malého prepojenia" oboch ženevských brehov. Najväčší úžitok by projekt priniesol ľuďom, ktorí žijú mimo kantónu a Ženevou len prechádzajú, no tí nemohli hlasovať. Vláda už ohlásila, že cieľom bude teraz pripraviť rozšírenie tunelov existujúcej diaľnice do 2020 a "veľké prepojenie" do 2030. Prepojenie v dĺžke 14.2 km by mohlo byť buď mostom, alebo tunelom, ale už od začiatku na 3+3 pruhy. Radikáli a liberáli, aby sa vykúpili z opozície proti "malému prepojeniu", oznámili iniciatívu v prospech "veľkého prepojenia" formou PPP. Náklady sa odhadujú na 2.9 až 3.7 miliardy frankov a mohli by tiež aktivovať dlhovú brzdu. Švajčiarske PPP však neznamená bezuzdné kradnutie ani to, že niekto si bude jazdiť zadarmo a zaplatia všetci daňoví poplatníci. Prejazd by bol plne financovaný z výnosov mýtneho.
Švajčiarsko ostáva konfederáciou 26 kantónov
Polokantóny Basel-Stadt a Basel-Landschaft ostanú oddelené. Polokantóny vznikli rozdelením pôvodných kantónov na dva. V prípade Bazileja to bolo v roku 1833 kvôli rastúcim konfliktom medzi mestskou buržoáziou a sedliakmi na vidieku, ktoré vyústili do vojny. Okolo roku 1900 sa zrodilo zjednocovacie hnutie po industrializácii vidieka. Oba polokantóny sa v princípe zhodli na reunifikácii, ale v 1969 ľud vo vidieckom kantóne zjednotenie odmietol. Zbližovanie oboch polokantónov pokračuje, veľká časť obyvateľov vidieka pracuje v meste Basel a vidiecky polokantón spolufinancuje Univerzitu v Bazileji od roku 1976. Tak sa zjednotenie skúsilo znova a v septembri 2014 znova s rovnakým výsledkom: mesto je za zjednotenie 54.9% hlasov, vidiek proti 68.33% hlasov. Nový ústavný článok v oboch ústavách tak nebude a polokantóny ostanú oddelenými republikami každá s vlastnou ústavou, parlamentom, rozpočtom, zákonmi a administráciou. Oba polokantóny majú na vlastnom území suverenitu ako ostatné kantóny. Jediným rozdielom je, že polokantón má v hornej komore federálneho parlamentu len 1 hlas namiesto 2, lebo do Konfederácie nevstúpili ako samostatné republiky, ale rozdelili sa potom. Tiež vo federálnych hlasovaniach sa hlas polokantónu počíta len ako pol hlasu.
