Svetlo ešte o desiatej večer, a v západnej časti Španielska takmer do jedenástej, ocenia nielen turisti, ale hlavne domáci. Rozdelenie pracovného času na dve časti dlhou obednou prestávkou spôsobuje, že zamestnaní ľudia zväčša odchádzajú z práce na slovenské pomery neskoro, a to nemám na mysli (ne)dobrovoľné nadčasy.
Ako povedala sociálna psychologička Sara Berbel pre španielsky denník El País, až 46 percent Španielov je o šiestej večer ešte v práci a 10 percent v nej pokračuje aj o deviatej. A tak je letný čas, pri súčasných pracovných podmienkach, akýmsi bonusom, ktorý umožňuje byť viac s rodinou, či venovať sa voľnočasovým záľubám. Zmenou času sa vraj získa až 136 hodín denného svetla.
Prečo Španielsko nemá rovnaký čas ako Británia?
Hoci Greenwichský poludník pretína Španielsko takmer pri Stredomorí, čiže geograficky zodpovedá časovému pásmu Veľkej Británie, hodinky si Španielsko upravuje podľa Berlína. Ide o pozostatok z čias generála Franca, ktorý bol najvyšším predstaviteľom Španielska v rokoch 1936 – 1975. Dočasná zmena, prijatá v roku 1940, nebola do dnešného dňa zrušená. A to napriek viacerým snahám.
Najnovšia iniciativa za návrat ku Greenwichskému času je zahrnutá v dohode medzi dvoma politickými stranami PSOE a Cuidadanos, ktoré hľadajú podporu pre vytvorenie novej španielskej vlády.
Či nakoniec k zmene dôjde, zostáva otázne. A nielen pre neistotu, či bude vôbec niekto schopný vytvoriť do mesiaca vládu, a predísť tak predčasným parlamentným voľbám. Zmena času by totiž pravdepodobne mala dosah na celé fungovanie španielskej spoločnosti.
Asi by bol vyšší tlak na úpravu pracovného času, presnejšie na okresanie dlhej obedňajšej prestávky, ktorá bežne trvá od 1,5 až do 2,5 hodiny. So skorším príchodom domov by sa pravdepodobne skôr večeralo. To by malo dopad aj na média a ich prime time. Asi by došlo k zmene vysielacieho času, keďže v súčasnosti večerný film začína o desiatej či pol jedenástej, takže dopozerať film do polnoci je veľakrát nemožné.
Kultúrny rozdiel či pozostatok Franca?
Niektorí Španieli by azda mohli tvrdiť, že takýmito zmenami by sa šlo proti kultúre národa. Doba sa však mení. Čoraz viac počuť hlasy, ktoré žiadajú zlepšenie podmienok v záujme zosúladenia práce a rodiny. K tomu sa pridáva aj lekárska obec. Tá poukazuje na to, že pri súčasnom spôsobe života spia Španieli v priemere o takmer o hodinu menej ako je európsky priemer. To má dopad na ich zdravie, a v konečnom dôsledku aj na výkonnosť v práci.
Zmenu v nahliadaní na harmonizáciu práce s osobným životom je badať aj v súdnictve. Potvrdzuje to ostatné rozhodnutie súdu, ktoré uznalo ako oprávnený nárok zamestnanca na posun príchodu do práce, keďže začiatok pracovného času bol rovnaký ako čas otvorenia škôlky, kam bolo treba odviesť dieťa.
Zdá sa, že všetko ide „dobrým smerom“. Avšak pri súčasnom ekonomickom stave Španielska by sa situácia mohla skomplikovať. Znižovanie platov a narastajúci počet pracovných zmlúv na skrátený pracovný úväzok môže nútiť ľudí – podobne ako za čias Franca – hľadať popri jednom zamestnaní ďalšie. Inak povedané, po prvej zmene a obednej prestávke nastúpiť na druhú zmenu u iného zamestnávateľa. O zlepšení stavu by sa potom sotva dalo hovoriť.
A čo si myslíte vy? Pomohla by zmena času?