Historické referendum: iniciatíva Ľudovej strany o imigrácii schválená!

(Publikované 9. februára 2014 o 16:00. Upravené a doplnené o 18:50.)

Volebné miestnosti boli zavreté o 12:00 a ľudia odvtedy sedeli pri prijímačoch. Nie hokej, nie futbal, ale historické hlasovanie v referende vzbudilo elektrickú atmosféru.

Neistota trvala dlho. Odhady boli 50.0% áno, 50.0% nie. Okolo 15. hodiny padol prvý výsledok, väčšina kantónov iniciatívu schválila. Po čiastočnom sčítaní hlasov v kantóne Bern (9 okrskov z 10) bolo možné s veľkou pravdepodobnosťou povedať, že iniciatíva Ľudovej strany SVP - UDC bola schválená dvojitou väčšinou ľudu i kantónov, ale napätie vzrástlo po zverejnení definitívnych výsledkov. Väčšina bola tesná: 51% a tak sa ešte čakalo na konečné výsledky z kantónu Zurich. Zatiaľ boli len tri referendá zamietnuté napriek väčšine kantónov. V roku 2002, iniciatíva Ľudovej strany SVP - UDC "Proti zneužívaniu azylu" bola zamietnutá tesnou väčšinou pár tisíc hlasov, ktoré dali výsledok 50.1%. V roku 1957 zamietlo 51.9% voličov novelu zákona o civilnej obrane a 52.5% ľudových hlasov zamietla proporcionálny systém do federálnej Národnej rady. Krátko po 17. hodine prišli konečné výsledky z Zurichu. Zurich bol kantónom, v ktorom boli predpovedi v prospech iniciatívy, ale táto bola potom zamietnutá 52,66% hlasov. Napriek tomu iniciatíva získala dvojitú väčšinu ľudu i kantónov. Rozdiel necelých 20 tisíc hlasov je ešte tesnejší, ako 24 tisíc hlasov, ktoré prevážili 6. decembra 1992 pri odmietnutí Európskeho hospodárskeho priestoru.

Celkový výsledok je 50.3% hlasov a 17 kantónov v prospech iniciatívy. Mapka s výsledkami v kantónoch je na stránkach Tribune de Genève www.tdg.ch/suisse/tendance-initiative-udc-limmigration/story/13798297

Zažívame historické chvíle. EÚ už asi dva roky dáva stále podráždenejšie najavo, že so Švajčiarskom stráca trpezlivosť, že cesta bilaterálnych dohôd je príliš prácna a výsledky prichádzajú príliš pomaly. Švajčiarsko je dnes do EÚ integrované viac, ako napríklad Veľká Británia, no napriek tomu stále nie je členským štátom. EÚ riskuje, že si Anglicko a Holandsko vezmú príklad zo Švajčiarska, vystúpia z Únie, uniknú tak regulačnému amoku Bruselu a budú si len vyberať hrozienka z koláča vo forme bilaterálnych rokovaní o otázkach, ktoré uznajú za vhodné.

Švajčiarsko sa tvárilo, že čoraz dôraznejšie napomenutia nepočuje. Správa sa ako Hollande k svojim milenkám, ktoré nemá v úmysle si vziať za manželku. V skutočnosti to je zložitejšie: politická trieda, socialisti i podnikatelia by vstup do EÚ uvítali. V spoločnosti ale predstavujú menšinu. Ľud si vstup do EÚ nepraje a nedávne udalosti s eurohospodárstvom a euromenou im dáva zapravdu. Švajčiarsko ostáva oázou prosperity v púšti eurodebaklu. Vďaka tomu, že neprevzalo väčšinu frenetických regulácií Bruselu.

Pri tak dôležitej otázke bolo normálne, že kampaň začala ešte pred minulým hlasovaním v novembri 2013. Spočiatku to vyzeralo na jednoznačné zamietnutie iniciatívy. Postupne sa však mienka menila. Pri zverejňovaní desivých čísel, ako 80 tisíc prisťahovalcov ročne namiesto sľubovaných 8 tisíc, či pri číslach o zneužívaní sociálneho systému, rastúcej nezamestnanosti a tlaku na mzdy, mnoho ľudí zmenilo názor. Práve skorý začiatok kampane spôsobil, že bol čas rad za radom vyvracať argumenty odporcov iniciatívy. Napríklad, že prisťahovalci sú zdrojom prosperity - v skutočnosti je ich prínos neutrálny. HDP sa samozrejme zvyšuje, ale HDP na osobu ostáva konštantný. Po vyvrátení všetkých kľúčových argumentov ostalo len strašenie následkami a hnevom EÚ, čo nie je dobrý argument. Ešte pred tromi týždňami to vyzeralo na tesné zamietnutie iniciatívy: 43% áno, 50% nie, 7% nerozhodnutých. Ostatne aj v roku 2009 ľud veľkou väčšinou schválil definitívne predĺženie na dobu neurčitú bilaterálnych dohôd a ich rozšírenie na Rumunsko a Bulharsko. Dnešné výsledky však svedčia o tom, že iniciatívu podporili nielen nerozhodnutí, ale aj významný počet voličov strán, ktoré viedli kampaň proti iniciatíve.

Dôsledky je zatiaľ ťažké odhadnúť. Prvé komentáre hovoria o 5 až 10 rokoch neistoty. Je tu stále veľký zlý pes, ku ktorému EÚ prirovnal minulý prezident, federálny radca Ueli Maurer, na začiatku svojho ročného mandátu v januári 2013. Pes môže sklopiť uši a čakať, alebo môže zaútočiť a uhryznúť. Strach z reakcie veľkého zlého psa bol dôležitým prvkom v kampani, ktorá bola ponurá a ťaživá, na akú krajina nepamätá. Atmosféra občas pripomínala československú normalizáciu. Najagresívnejší boli socialisti a kresťanskí demokrati, ktorí neslýchaným spôsobom napádali všetkých, ktorí sa opovážili s nimi nesúhlasiť. Dnes popoludní, ešte pred vyhlásením konečných výsledkov, ten istý predseda kresťanských demokratov hovoril o červenej karte federálnej vláde, ktorá zavčasu nepredvídala obavy ľudí, zhoršovanie kvality života a sociálny hnev nad nedostatkom bytov a preplnenými cestami a vlakmi.

Výsledky ukazujú viacero deliacich čiar. Prvou je rozdiel v hlasovaní kozmopolitných miest a opatrného, nedôverčivého vidieka, ktorý hlasovaním vyjadril svoje obavy z cudzincov. Druhou deliacou čiarou je tradičný rozdiel medzi frankofónnymi a germanofónnymi kantónmi, zvaná Röschtigraben - priekopa z roeschti. Röschti je národné jedlo v nemecky hovoriacich kantónoch, zemiaková placka podobná haruli. Pojem sa používa zakaždým, keď sa objaví významný názorový rozdiel, ktorý je možné identifikovať na jazykovej hranici. V nemecky hovoriacej časti krajiny bola iniciatíva zamietnutá len v kantónoch Zug, Zurich a v polokantóne Basel-Stadt. Tie sú spolu so Ženevou a kantónom Vaud najväčšími prispievateľmi do federálnej pokladne a na prerozdelenie ostatným kantónom.

Ďalším významným javom je 68.2% súhlasných hlasov v kantóne Ticino - Tessin, ktorý je zúfalým výkrikom o pomoc. Tam ľudia zažívajú vyslovenú sociálnu katastrofu. Tlak Talianov, ktorí akceptujú akúkoľvek prácu, za akýchkoľvek podmienok, i pod cenu, i načierno, vytesňuje domácich. Tí sú prepúšťaní, aby na ich miesto mohli byť prijatí Taliani za polovičný plat. Ozvali sa i hlasy, že legitímne požiadavky kantónu na južnej strane Álp nie sú v Berne vypočuté a že ak by bola iniciatíva zamietnutá, opatrenia sa prijmú jednostranne v kantóne.

EÚ má dve krajné možnosti: buď nerobiť nič a čakať, s akým návrhom prídu Švajčiari, alebo môže búchať po stole a chcieť vypovedať všetky bilaterálne dohody. A samozrejme má všetky možnosti medzi oboma krajnosťami. K prostému vypovedaniu dohody o voľnom pohybe osôb by bol potrebný súhlas všetkých 28 členských krajín. Už pri zavedení doložky o dočasnom obmedzení prijímania nových cudzincov v lete 2013 do konca roka, v poslednom možnom termíne, štyria ministri krajín EÚ vyjadrili Švajčiarsku podporu a nechali sa počuť, že by sa takou klauzulou mali doplniť i legislatívy vnútri EÚ. Napokon, i pred hlasovaním v decembri 1992, federálny radca Jean-Pascal Delamuraz, presvedčený eurofil, predpovedal katastrofické scenáre, ktoré sa nerealizovali. Deň hlasovania nazval "Čiernou nedeľou". Katastrofa sa nekonala, riešenie sa našlo vo forme bilaterálnych rokovaní.

Po 18. hodine z Bruselu prišli tvrdé slová: EÚ ľutuje švajčiarske rozhodnutie, ktoré bude mať vplyv na všetky vzťahy medzi Švajčiarskom a EÚ.