Mortalita na Slovensku za rok 2014 pravdepodobne dosiahne svoje 40-ročné minimum. Za január až júl podľa Štatistického úradu dosiahla priemerne iba 9,27 promile, čo je najnižšia hodnota od roku 1972.
* za január až júl 2014
Pokles miery úmrtnosti prinesie za tento rok pomerne rýchly rast strednej dĺžky života pri narodení (SDŽ), keďže táto sa vypočítava z úmrtnostných tabuliek. Na základe vývoja úmrtnosti a SDŽ v minulosti by dĺžka života u žien mohla po prvý krát v histórii prekročiť 80 rokov, u mužov by sa mohla zvýšiť na hodnotu nad 73,5 roka.
Slovensko by tak o niečo znížilo svoje zaostávanie v dĺžke života za podobne vyspelými krajinami. Vedci toto zaostávanie prisudzujú nízkej kvalite miestneho zdravotníctva a nezdravému životnému štýlu. Trend poklesu miery úmrtnosti však zrejme svedčí o zlepšujúcej sa situácii v týchto oblastiach.
Dlhší život však okrem iného znamená aj záťaž pre verejné financie, keďže klesajúci počet obyvateľov v produktívnom veku financuje rastúci počet dôchodcov. Od roku 2017 bilancii priebežného dôchodkového systému pomôže predlžovanie veku odchodu do dôchodku spolu s rastúcou dĺžkou života. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto ako najväčšie riziká starnutia obyvateľstva vidí skôr sektor zdravotníctva (starší z neho čerpajú viac) a dlhodobej starostlivosti pre seniorov.
Úmrtnosť na Slovensku bola historicky najnižšia začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď dosahovala 7,6-8,1 promile. Súviselo to zrejme s povojnovou vlnou pôrodnosti, ktorá do populácie dostala veľký počet detí, ktorých úmrtnosť je nízka. Povojnová pôrodnosť dosiahla maximum v roku 1950 na úrovni takmer 29 promile, dnes sa pohybuje len okolo 10 promile.
Neskôr počas socializmu úmrtnosť rástla, čo zapríčinilo stagnáciu strednej dĺžky života pri narodení a zaostávanie za vyspelými krajinami. Mužom sa dĺžka života dokonca skrátila - z priemeru 68,8 rokov v roku 1964 o takmer dva roky na 66,9 v roku 1989. Znovu začala rásť až po zmene režimu a ostatné roky dokonca nádskok žien mierne znižuje.
