November 2014: priemerný starobný dôchodok v SR dosiahol 400,01 eura a po prvý krát prekonal hranicu štyristo eur. Pre porovnanie, priemerná penzia v ČR v septembri dosiahla 11614 korún, čo bolo v prepočte 419,78 eur. Slovenskí dôchodcovia teda v porovnaní s českými dostávajú už viac ako 95-percentnú podporu. Aj pre slabú českú korunu, ktorá sa pohybuje okolo kurzu 27,6 za euro.
Pozn. Dôchodky sa zvyšujú každý rok od januára. Ich ročný vývoj ovplyvňuje štruktúra poberateľov - prílev nových dôchodcov a úmrtia štarších.
Ak nominálne dôchodky očistíme o vývoj spotrebiteľských cien, dostaneme červenú krivku dole (stále ceny z januára 2009):
Vo vývoji kúpyschopnosti dôchodkov vidíme, podobne ako pri mzdách, pokles v čase vyššej inflácie v rokoch 2011 a 2012. Napriek tomu však majú reálne penzie, rovnako ako mzdy, dlhodobo rastúci trend.
Aký je však ich podiel k priemernej mzde? Tento rok dosiahol približne 46,5 percenta, po dlhoročnom vlaňajšom maxime na úrovni 47,4 percenta v čistom (dôchodky sa nezdaňujú). V budúcich rokoch by sa mal tento pomer už len znižovať, keďže v roku 2012 bola schválená reforma dôchodkového systému zahŕňajúca aj spomalenie každoročnej valorizácie penzií.
Donedávna sa dôchodky zvyšovali o priemer rastu miezd a inflácie, po novom sa mzdám vo vzorci dáva čoraz menšia váha. Keďže ceny dlhodobo rastú pomalšie ako mzdy, menej budú rásť aj dôchodky.
PRAMEŇ: Sociálna poisťovňa, TREND na základe predikcií MF SR
Už v januári 2015 sa penzie zvyšujú iba z 30% o svižne rastúci priemer miezd a zo 70% o stagnujúcu cenovú hladinu. Každý dôchodok sa pritom zvýši o pevnú sumu 5 eur 20 centov, čo pri štyristoeurovom priemere prestavuje nárast o 1,3 percenta. To je najnižší rast penzií v histórii SR (kvôli tiež historicky najnižšej inflácii).
Pomalší rast dôchodkov ako platov znamená, že takzvaná miera náhrady príjmu v dôchodkovom veku bude klesať. Predpokladaný ročný rast miezd podľa ministerstva financií v najbližších rokoch dosahuje okolo 4,2-4,4 percenta ročne, ale dôchodcovská inflácia len 1,9-2,1 percenta ročne. Pokles miery náhrady síce odbremení demografiou zaťaženú Sociálnu poisťovňu, ktorej rast výdavkov sa spomalí, vytvára však zároveň u ľudí potrebu sporiť si na slušnú starobu mimo štátnej schémy.
