Vo štvrtok zasadá Európska centrálna banka (ECB), aby predstavila konkrétnosti svojho programu kvantitatívneho uvoľňovania, teda nákupu dlhopisov s cieľom podporiť európsku ekonomiku. Prečo musí centrálna banka znovu zasahovať? Pretože aktuálna deflácia spolu s nízkymi inflačnými očakávaniami do budúcnosti vytláčajú strednodobý priemer rastu cien v menovej únii mimo cieľovaného pásma "pod ale blízko dvoch percent počas strednodobého horizontu". V decembri sa cenová hladina v eurozóne znížila medziročne o 0,2 percenta.
Už v januári alebo februári priemerná päťročná inflácia dosiahne svoju historicky najnižšiu hodnotu na úrovni 1,67 percenta (v grafe hrubšia tmavomodrá krivka). Do konca tohto roka klesne päťročný priemer podľa súčasných vyhliadok až k jednému percentu a v budúcom roku aj nižšie, čo by bolo jasne mimo cieľa ECB (ružová elipsa).
Nenaplnené očakávania ohľadom vývoja cien pritom znižujú tržby firiem, komplikujú splácanie dlhov s fixnou úrokovou sadzbou, môžu znamenať aj odkladanie spotreby, či investícií (z titulu očakávaných nižších cien v budúcnosti), či spôsobovať dokonca nižší rast miezd. Zároveň nízky rast cien spolu s nízkymi úrokmi bránia centrálnej banke vykonávať konvenčnú menovú politiku formou nastavovania úrokových sadzieb. Tie sú dnes totiž na nule (sadzba za úložky vo Frankfurte je dokonca záporná) a hlbšie už klesnúť prakticky nemôžu.
Keďže nízka inflácia je v súčasnosti fenoménom všetkých členských krajín eurozóny, komplikuje taktiež vyrovnávanie cenovej konkurencieschopnosti periférnych krajín. Tie musia svoje ceny a platy znižovať ešte viac ako by tomu bolo v prípade, že by v jadrových krajinách menovej únie rástli ceny dvoj- alebo troj-percentným tempom.
Viac vo štvrtkovom vydaní TRENDU 3/2015 na s. 18-19.
