Môj predchádzajúci blog o postavení Slovenska vo svetovom príjmovom rebríčku mal "veľký úspech" - spustil obrovskú vlnu rozhorčenia. Veľa ľudí si nedokázalo predstaviť, že by mohli mať na svetové pomery pomerne vysoké príjmy.
Hlavnou a oprávnenou kritikou bol v diskusiách argument, že hrubý domáci produkt (HDP) nemeria len príjmy občanov SR a ich firiem, ale aj zahraničné zisky, ktoré si majitelia spoza hraníc potom posielajú z krajiny von. Tieto príjmy započítané v HDP ale nehovoria veľa o životnej úrovni občanov SR.
Pozrime sa preto na porovnanie medzi HDP a takzvaným hrubým národným dôchodkom (HND). Kým prvý hovorí o príjmoch ľudí a firiem na území Slovenska, teda aj zahraničných, druhý vyjadruje príjmy obyvateľov Slovenska - ale znova, aj v zahraničí. Najnovšie údaje sú dostupné za rok 2014.
Zdroj: Štatistický úrad SR
Na grafe vidíme, že najväčšou zápornou položkou je spomínané "odlievanie ziskov" zahraničných spoločností a vlastníkov (dôchodky z majetku platené do zahraničia). V roku 2014 to bol objem viac ako 5 miliárd eur. Tieto niekedy reinvestované a niekedy naozaj odchádzajúce zdroje do menšej miery vyvažujú obdobné slovenské príjmy firiem a vlastníkov pôsobiacich v zahraničí (viac ako miliarda eur). V čistom slovenským príjmom pomáhajú niekoľkými stovkami miliónov aj zdroje z Európskej únie.
Najväčšou pozitívnou položkou sú však odmeny zamestnancov "prijaté zo zahraničia" - teda príjmy Slovákov pracujúcich v zahraničí. Tvoria viac ako miliardu a pol. Celkový čistý rozdiel medzi HDP a HND dosiahol v roku 2014 mínus 2,4 miliardy eur, teda 3,2 percenta HDP.
Dlhodobý rozdiel medzi týmito dvomi ukazovateľmi je o niečo nižší: zhruba dvojpercentný a ukazuje ho druhý graf (dole). Ten zobrazuje, ako sa vyvíjal slovenský domáci produkt a národný dôchodok vzhľadom na európsky priemer (krivky vyjadrujú percento z priemeru EÚ28), spolu s prognózou Európskej komisie na roky 2015 a 16. Vidno na ňom postupné dobiehanie životnej úrovne Západných krajín okrem HDP aj v HND - napriek tomu, že časť z HDP krajiny dlhodobo putuje do vreciek zahraničných vlastníkov miestnych firiem.
Vidno tiež, že krivky HDP a HND sa od seba prvý krát výraznejšie oddelili v roku 2003: teda po roku prvej veľkej vlny privatizácie pôvodne štátnych firiem (napr. SPP) do zahraničných rúk.
Zdroj: Európska komisia
