Vládny Smer-SD sa v hodnotení troch rokov svojho druhého vládnutia hrdí tým, že znížil deficit verejných financií. Naozaj, od roku 2012, kedy schodok dosiahol 4,2% HDP, majú v tomto roku výdavky prevýšiť príjmy už "len" o 2,8% HDP (prognóza Európskej komisie). Za tri roky je to ale veľmi slabé tempo konsolidácie: menej ako 0,5 percentuálneho bodu ročne.
Aj preto sú súčasné deficity stále príliš vysoké na to, aby zastavili rast slovenského verejného zadlženia v pomere k výkonu ekonomiky. Dlh SR pritom už dnes presahuje dve až tri ústavné hranice dlhovej brzdy, keď dosahuje úroveň okolo 55% HDP.
Aj keď rozpočet verejnej správy a najnovšie aj Program stability SR na roky 2015-18 počítajú so stabilizáciou výšky dlhu SR k ročnému výkonu ekonomiky, túto stabilizáciu vláda dosahuje inými prostriedkami ako nízkymi schodkami. Zastavovanie rastu dlhu tak ide na úkor 1) znižovania hotovostných rezerv štátu, 2) na úkor kumulácie prebytkov v hospodárení samospráv, 3) na úkor zadlžovania štátnych firiem (superdividendy), 4) na úkor oslabovania druhého piliera (odchod sporiteľov do Sociálnej poisťovne), či 5) na úkor predaja štátneho majetku a privatizácie (plánované použitie príjmov z doprivatizácie Slovak Telekomu). Všetko nie veľmi rozumné kroky pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Samotné každoročné schodky verejných financií naopak stále prispievajú k rastu dlhu k HDP. Je tomu tak preto, lebo ekonomika rastie oveľa pomalšie ako pred krízou. Za posledné roky je tempo hospodárskeho rastu v bežných cenách (v eurách) len 2-3 percentá ročne. Iba nanajvýš takýmto tempom môže potom rásť v bežných cenách aj zadlženie, aby sa v pomere k HDP nezvyšovalo.
Pre rok 2015 je hodnota salda verejných financií, ktoré by stabilizovalo vývoj dlhu k HDP, vo výške 1,5% HDP. Skutočný schodok sa však očakáva o viac ako jeden percentuálny bod vyšší. Ani po šiestich rokoch od prepadu ekonomiky v roku 2009 sa slovenským vládam teda nepodarilo deficit znížiť natoľko, aby dlh z jeho titulu ďalej nerástol.
Zdroj: MF SR, Eurostat, TREND
