Európska komisia zverejnila výsledky špeciálneho vydania barometra o postojoch Európanov ku klimatickým zmenám. Napriek citeľnej snahe autorov publikácie o komentatívne vysvetľovanie verejnených údajov tak, aby poukazovali na dôležitosť boja proti globálnemu otepľovaniu v postojoch Európanov, viaceré údaje svedčia skôr o opaku –najmä o tom, že dôležitosť klimatickej agendy u Európanov stráca na význame. Tak sa zdá, že po nedávnom otrase spôsobenom kauzou „Climategate“ je to ďalšia nepríjemná udalosť, ktorá budúci týždeň neprivedie politické elity do Kodane v najlepšej nálade.

Výsledky nového eurobarometra nemajú žiadnu súvislosť so skutkovou podstatou vplyvu človeka na zmeny klímy, ale sú podstatným signálom pre konanie politických elít Európskej únie, ktoré si na väčšinovom názore verejnosti veľmi zakladajú. Barometer vo výraznej väčšine otázok neposkytuje časový rad, ktorý by práve napovedal o vývoji názorov občanov na boj proti globálnemu otepľovaniu. Naopak, dôraz sa kladie na zobrazenie aktuálnych názorov, ktoré (zatiaľ) prezentujú väčšinový súhlas obyvateľov únie s emisnými reguláciami vlády. Vzhľadom na „zaľúbenosť“ únie do hlasu väčšiny mám obavy, či táto voľba metodiky nebola tak trochu zámerná.

Správa naďalej dokladuje väčšinový súhlas Európanov s vážnosťou problematiky zmeny klímy a s konaním vlád v boji proti globálnemu otepľovaniu. Zopár porovnaní s prieskumami uskutočnenými na jar 2008 a v zime 2009 však naznačuje, že toto presvedčenie Európanov výrazne slabne.

V otázke, čo považujú respondenti za najvážnejší z globálnych problémov súčasnosti, pokleslo vnímanie klimatických zmien ako problému zo 62 % (jar 2008) cez 50 % (zima 2009) až na 47 % (leto 2009). Podobný prudký pokles nastal i vo veľmi podobne položenej druhej otázke (30 – 18 – 17 %). Na otázku, ako veľmi považujú respondenti problém zmeny klímy za vážny, nastal pokles v odpovedi „veľmi vážny“ zo 75 až na 63 %. Na otázku, či Európska únia koná dostatočne veľa v boji proti zmene klímy, stúpol počet súhlasiacich o 5 % a nesúhlasiacich klesol o 3 % (z 58 na 55 %). Podobne stúpa i dôvera v konanie priemyslu a korporácií.

Zaujímavé je i zistenie, že v porovnaní s rokom 2008 obyvatelia takmer nezmenili svoje ekologické správanie. Počet ľudí, ktorí separujú odpad, sa zvýšil len minimálne, naopak mierne poklesol počet ľudí znižujúcich spotrebu energie.

V ekonomických otázkach sa prehlbuje dôvera Európanov v regulačné opatrenia vlád, ktoré podľa nich pomáhajú ekonomike únie. Výraznejšia dôvera v regulácie však vzrástla práve v období najprudších otrasov finančnej krízy (prelom rokov 2008-2009).

Počet Európanov, ktorí považujú zmenu klímy za vážny problém, počas 15 mesiacov výrazne poklesol. Odpovede na niektoré otázky naznačujú, že je to dôsledok vytlačenia témy inými, aktuálnejšími (svedčí o tom najmä prudký nárast obavy Európanov z vírusových pandémií), ale najmä finančnej krízy, ktorá posilnila obavy Európanov z chudoby.

Pre budúce konanie európskych elít však môže mať toto poznanie podstatný význam. Do Kodane odchádzajú v čase, kedy sú čoraz viac spochybňované argumenty o vplyve človeka na zmenu klímy. Teraz sa im črtá „nehoda“, ktorá má pre ich konanie oveľa závažnejšie dôsledky: strácajú totiž masovú podporu verejnosti.

Nezmyselné „klimatické“ regulácie vlády majú deštrukčný dopad na hospodárstvo a blahobyt obyvateľov. Vládami vynútené zvyšovanie cien konvenčných energií na úroveň ich alternatívnych konkurentov má totiž okrem pseudouchovných úžitkov i jeden podstatný dopad: zvyšuje chudobu chudobných a posilňuje vznik bohatých privilegovaných skupín, napichnutých na vládny uhlíkový biznis. Mimochodom, viete ktorý problém považujú Európania za ešte vážnejší, než zmenu klímy? Tušíte správne: chudobu.

Zmena dôvery Európanov v dôležitosť boja proti zmene klímy je dobrou správou.