Dnes, v nedeľu 13. apríla 2014, sa v Ženeve konala voľba generálneho prokurátora, ktorého v Republike a kantóne Ženeva volí priamo ľud na obdobie 6 rokov. Generálny prokurátor riadi "Ministère public", čo je niečo ako ministerstvo prokuratúry. Zároveň je predsedom riadiacej komisie, ktorá organizuje a riadi súdnu moc a je tiež členom Najvyššej rady magistratúry, ktorá dozerá na činnosť sudcov, či už titulárnych (kariérnych), sudcov prísediadich či sudcov zastupujúcich, aby fungovanie súdnej moci bolo zaistené v súlade s princípmi dôstojnosti, dôslednosti, pracovitosti, obozretnosti a ľudskosti. Najvyššia rada magistratúry je niečo ako bratislavská Súdna rada, ale v Ženeve táto nie je korporatistická, pretože na jej čele je síce predsedníčka Súdneho dvora, ale členmi sú aj generálny prokurátor, predsedovia Občianskeho tribunálu, Administratívneho tribunálu, dvaja sudcovia (sudkyňa súdneho dvora a trestný sudca), dvaja advokáti menovaní Advokátskou komorou, jeden profesor práva a dvaja experti menovaní vládou, spravidla bývalí členovia vlády. V rade sú tak zastúpené všetky zložky súdnej moci: administratívny, občiansky a trestný súd, ale aj odborníci zvonku.

Najvyššia rada magistratúry rozhoduje okrem bežnej administratívnej kontroly súdov o sťažnostiach proti sudcom a disciplinárnych konanich vedených proti nim (ako zdvihnutie pracovnej záťaže či povinnosť si doplniť vzdelanie pri preukázaní neznalosti zákona), ako aj o žiadostiach o zmenu pracovného úväzku, pracovného zaradenia či pozbavenia mlčanlivosti ohľadne služobného tajomstva. Proti rozhodnutiu Najvyššej rady magistratúry je možnosť odvolania pred Odvolacím dvorom Súdnej moci. Generálny prokurátor je tak jednou z kľúčových postáv Republiky a jeho moc zasahuje i do súdnictva, ale bez toho, aby mal možnosť si vybudovať svoj polosúkromný pašalik ako niekde na Balkáne.

Súdna moc združuje všetky úrady, ktoré sú poverené výkonom spravodlivosti v Republike. Magistrát (sudcovia) je volený ľudom na 6 rokov. Voľby sa nekonajú, ak počet kandidátov nepresiahne počet miest na obsadenie v jurisdikcii (tacitné voľby). Asi ako voľba pezinského Špeciálneho prokurátora, ktorá je nezmyselná a zbytočná, nakoľko sa proti jedinému kandidátovi, súčasne zastávajúcemu funkciu, nik neopovážil kandidovať. V Ženeve sa tacitná voľba magistrátu bude týkať 539 magistrov, z toho 137 kariérnych sudcov. Na post generálneho prokurátora sa prihlásili dvaja kandidáti a preto sa musia konať všeobecné voľby.

"Ministère public" sa skladá zo 44-členného magistrátu: generálny prokurátor, štyria prví prokurátori, 39 prokurátorov, a približne 140 administratívnych a vedeckých zamestnancov bez právomocí magistrátu. Generálny prokurátor definuje trestnú politiku na svoje funkčné obdobie. "Ministère public" je adresátom trestných oznámení a udaní trestných priestupkov, vykonáva dohľad nad justičnou činnosťou polície (napríklad vznesenie trestného obvinenia), a tiež má právomoc odsúdiť obvineného v rámci svojich kompetencií, alebo predložiť prípad súdu. V prípade obžaloby na súde zastupuje žalujúcu stranu.

Generálny prokurátor je tiež predsedom Komisie riadenia justičnej moci, ktorá riadi a organizuje súdnu moc. Nezávislosť súdnej moci je garantovaná ústavou. Generálny prokurátor je reprezentantom justície pred vládou a parlamentom. Po predsedovi Štátnej rady (výkonnej moci - vlády) a Veľkej rady (legislatívnej moci - parlamentu) je generálny prokurátor tretím najvyšším ústavným činiteľom.

Politická moc - Département de justice et police - riadi bežné organizačné a materiálne záležitosti. V Ženeve bola pri rozdeľovaní kompetencií novej vlády zlúčená bezpečnosť a ekonomika. Departement bezpečnosti a ekonomiky riadi najmladší, no vo funkcii najskúsenejší štátny radca Pierre Maudet. Na federálnej úrovni riadi Federálne oddelenie justície a polície federálna radkyňa Simonetta Sommaruga.

Hovoríte si, že niečo také by v Bratislave nemohlo existovať? Veru nemohlo, lebo spoločné ministerstvo justície a polície by boli otvorené dvere všetkým excesom a zneužitiu moci. Nemohlo by to existovať oficiálne, no neoficiálne je také združovanie kompetencií smutnou realitou. Spomeňme napríklad Pohotovostný poľný tribunál v zložení JUDr. Fico - JUDr. Kaliňák, ktorý ešte pred ukončením, či pred dokonca pred začatím policajného vyšetrovania vynáša prvostupňové rozsudky o vine a nevine. Tieto prvostupňové rozsudky predstavujú záväzné pokyny pre riadenie vyšetrovania políciou, prokuratúrou i súdmi, ako sme sa mohli presvedčiť v kauze Hedviga Malinová a v kauze šoféra z Polomky. V oboch prípadoch došlo ku kamuflážam, zneužitiu právomoci a ďalším manipuláciám, aby sa výsledky vyšetrovania prispôsobili existujúcemu rozhodnutiu Pohotovostného poľného tribunálu. Rýchlosť na trati bola znížená zo 70 na 40 km/h, porast brániaci viditeľnosti v zákrute trate vyklčovaný a priecestie upravené podľa noriem až po nehode. Podobne aj lekárske posudky týkajúce sa stavu zbitej obeti boli vyhotovené po rokoch, keď sa skutočný stav už nedal zistiť. Pohotovostný poľný tribunál v službách svojvôle moci je flagrantné porušenie ústavných proklamácií o právnom štáte, ekvivalent permanentného stanného práva, a vo Švajčiarsku je niečo také nepredstaviteľné. Oficiálne združenie polície a justície do jedného departmentu je výsledkom pomalého a postupného vývoja spoločnosti od stredovekej patricijskej demokracie k modernému štátu bez panovníkov, revolúcií, vojen a náhlych zmien. Švajčiarska konfederácia bola založená v roku 1291 na ideáloch spravodlivosti nezávislej na moci.

Generálny prokurátor musí byť v prvom kole zvolený absolútnou väčšinou hlasov (50% vrátane prázdnych a neplatných hlasovacích lístkov + 1 hlas). Kvalifikovaná väčšina 33% podľa predošlej ústavy bola zrušená. V prípade dvoch kandidátov je veľmi pravdepodobné, že bude jeden z nich zvolený už v prvom kole, ale pre každý prípad bol stanovený dátum druhého kola na 18. mája 2014. V druhom kole už bude nutná len relatívna väčšina 50%, kde sa neplatné a prázdne lístky nezapočítajú. Šesťročné fukčné obdobie začne generálnemu prokurátorovi plynúť 1. júna 2014.

Generálny prokurátor zvolený ľudom v priamom hlasovaní


Kandidátmi sú súčasný generálny prokurátor Olivier Jornot, www.olivierjornot.ch a kandidát extrémnej ľavice, advokát Pierre Bayenet, www.bayenet.info. Olivier Jornot má výhodu, že funkciu už zastával dva roky a jeho práca priniesla pozitívne výsledky. Zvýšená represia proti delikventom znížila počet vlámaní, drobných krádeží, ale aj veľkého banditizmu. Jeho oponenti tvrdia, že kriminalita klesla v celom Švajčiarsku, no v Ženeve klesla proporcionálne menej. Ľavicový kandidát argumentuje nákladmi na väzbu a hovorí, že vyhostenie Tunisanov s malým vreckovým a osobným projektom úspechu zabráni ich návratu. Namiesto toho sa chce sústrediť na podnikateľov a boháčov, na podvodné bankroty, neplatenie sociálnych odvodov, daňové podvody a korupciu. Pravica sa obáva, že sa delikventi vreckovému a beztrestnosti potešia a nielenže to nezabráni ich návratu, ale že ich príde ešte viac. V kríze sa dejú všakovaké veci, ale prenasledovať podnikateľov len preto, že majú čo stratiť, spôsobí ekonomické škody. Faktom ostáva, že bezpečnostná situácia sa zhoršuje, priekupníci s drogami vyviaznu so smiešnymi trestmi a cudzincov, špecialistov na krádeže a vlámania je čoraz viac.

Predošlý generálny prokurátor Daniel Zappelli podal demisiu v novembri 2011, keď na protest v októbri 2011 odstúpili všetci štyria prví prokurátori. Bola to vôbec prvá demisia z tejto fukcie od jej vytvorenia v roku 1534, keď mala predstavovať protiváhu proti moci biskupov, spod ktorej sa vtedy Ženeva práve oslobodila. Demisia bola k dátumu 31. marca 2012, aby bol zabezpečený plynulý chod inštitúcie. V decembri 2011 štyria prví prokurátori stiahli svoju demisiu s tým, že ostanú do konca apríla a pomôžu novému generálnemu prokurátorovi pri nástupe do funkcie. Pri voľbe pre obdobie do konca riadneho mandátu sa vtedy prezentovali traja kandidáti, všetci traja pravicoví. Jornot bol kandidátom liberálov a radikálov, svojho kandidáta postavili aj kresťanskí demokrati a Ľudová strana SVP-UDC. Tentokrát sa celá pravica zjednotila za Olivierom Jornotom, kým Pierre Bayenet sa teší len podpore extrémnej ľavice. V novinách ho prezývajú Ľavicovým kamikadze. Socialisti a Zelení oficiálne nepodporili žiadneho kandidáta. Bayeneta zavrhli, Jornota podporiť nechceli. Bayenet vzbudil pozornosť prehlásením, že v priebehu prvých niekoľkých dní vo funkcii vyprázdni polovicu väznice. Mnoho ľudí tým vystrašil.

Volebné miestnosti boli otvorené od 10 do 12 hodiny. O 16 h predbežné výsledky hovoria o víťazstve Oliviera Jornota s 72% hlasov proti 28% pre Pierra Bayeneta. Ľudia si zjavne prajú pritvrdenie trestov a stíhanie každého porušenia zákona, nie sociálny experiment s vyprevádzaním delikventov na letisko. Pri tak veľkom rozdiele nerozhodný výsledok už nehrozí.

Doplnené o 20:30 h:
Konečné výsledky boli vyhlásené po 20 h. Podľa očakávania zvíťazil súčasný generálny prokurátor Olivier Jornot so 64.2% hlasov. Pierre Bayenet podporovaný stranou "Ensemble à gauche" (Spoločne naľavo), odbormi a viacerými ľavicovými občianskymi združeniami, získal 33.7%. Nevyplnených lístkov bolo 2.1%. Predsedníctvo Socialistickej strany doporučovalo hlasovací lístok nevyplniť. Pierre Bayenet sa výsledku tešil, lebo napriek podpore strany, ktorá vo voľbách obvykle získa menej, ako 10% hlasov, jeho politiku sociálneho zaradenia delikventov podporila tretina Ženevanov. Vraj "všetko pre represiu" nie je jedinou možnosťou, ako riešiť kriminalitu. "Niekto to musel povedať, urobil som to ja", povedal pre tlač.


V Lausanne občania mesta v mestskom referende zamietli tesnou väčšinou 51.9% hlasov 90-metrový vežiak zvaný Taoua. Projekt bol podporovaný mestským úradom, ale oponenti projektu tvrdili, že nebol zrodený participatívne a že sa k nemu obyvatelia nemohli dostatočne vyjadriť a preto ho doporučujú zamietnuť. Toto odmietnutie je definitívne a projekt sa už nemôže realizovať. Opäť sa ponúkajú paralely s Bratislavou, kde developer vyhodený dverami vlezie naspäť cez okno, kde o projektoch rozhodujú polotajné sprisahanecké výbory, stavebné povolenie je fakultatívne, nezáväzné a na verejnosť sa nedbá.