Koncoročné oslavy ženevského parketu boli búrlivé. Tak výstredné, že správy o tom presiakli do dennej tlače. Denník Le Temps 9. a 11. februára 2016 informoval o lascívnych maniéroch generálneho prokurátora s jednou jeho podriadenou 35-ročnou prokurátorkou v nočnom podniku zvanom La Garçonnière. To je bar a kabaret známy svojimi búrlivými nocami, poriadnymi cenami, odviazaným programom a klientelou alternatívnych bytostí a iných elgébétov, kam sa chodí na zámerne rozhadzovačné večierky a oslavy, aké človek robí raz za život.
Správal sa generálny prokurátor spôsobom, aký nie je v súlade s nárokmi na vážnosť jeho fukcie? Pri inej príležitosti na bankete Rádu advokátov už generálny prokurátor na tanečnom parkete obťažoval jednu sudkyňu občianskeho tribunálu. O jeho búrlivom súkromnom živote občas píšu noviny. V ten januárový večer oslavy začali večerou v prenajatej sále neďaleko paláca, v ktorom sídli ženevská mestská rada. Potom sa malá skupinka oslavovateľov vybrala do známeho podniku, kde najvyšší predstaviteľ ženevskej justície predvádzal divadlo s jednou svojou podriadenou prokurátorkou. Jeho pravidelná partnerka, tiež podriadená prokurátorka, v tom čase už šla domov, aby vystriedala dievča, ktoré robilo baby-sitting jej dieťaťa. Potom, v skorých ranných hodinách, generálny prokurátor ešte vzal do ruky volant. Vraj sa považoval za schopného jazdy. Do toho podniku chodí smotánka republiky a viacerí sa nad jeho správaním pohoršovali. A tak sa správa dostala do uší členov Najvyššej rady magistratúry. Žiadne písomné podanie. Len zvesti. Kým pri afére s obťažovaním sudkyne si členovia zapchali uši, nič nepočuli a dúfali, že sa na to zabudne, teraz sa to už nedalo. Písali o tom všetky noviny, hovorili rádiá i televízia.
O súkromnom živote generálneho prokurátora už noviny písali viackrát. Denníky vrátane populárneho Le Matin citovali týždenník L'Illustré, ktorý písal o jeho vzťahu s podriadenou, ktorú už prezývajú Madame Pompadour, a s ktorou si Olivier Jornot kúpil spoločne byt, o čom je zmienka v Úradnom vestníku z 15. decembra 2015. Či skôr dva luxusné byty v bývalej továrni, z ktorých jeden kúpil Jornot sám a jeden spolu s družkou, byty, ktoré neobývajú spoločne, ale každý zvlášť, v susedných budovách, oddelení uličkou (fotka 4). Toto riešenie má výhodu, že s prižmúrenými očami je možné považovať, že nežijú v spoločnej domácnosti, čo by bolo v rozpore so zákonom o justičnej organizácii, podľa ktorého je vylúčené, aby osoby trvalo žijúce v spoločnej domácnosti mohli pôsobiť v rovnakej jurisdikcii. Článok 9, Nekompatibilita kvôli osobám, odsek 1, Nesmú pôsobiť v rovnakej jurisdikcii osoby a) v manželskom zväzku, v registrovanom partnerstve, alebo ak trvalo žijú v spoločnej domácnosti.
Tento zákon Olivier Jornot pozná veľmi dobre, pretože bol jeho autorom alebo spoluautorom v parlamentnej komisii v časoch, keď ešte ako poslanec zasadal v parlamente. Kde je problém? Informuje o tom Rádio Plus z 11. februára. Ženevský advokát Giorgio Campa prokurátorský párik v jednom prípade žiadal, aby sa vzdali konania, lebo sa zaoberajú tou istou osobou, raz v roli podozrivého, raz ako sťažovateľa. Jeden mladý človek prepichával pneumatiky a pri zadržiavaní kládol odpor policajtom. Pri zatýkaní utrpel zranenie kolena, kvôli čomu sa sťažoval zas on. Taký prípad by nemala riešiť dvojica žijúca vo vzťahu podobnom manželstvu. Denník Le Courrier
prináša viac podrobností. Prestížny ženevský advokát a člen federálneho parlamentu Yves Nidegger sa dozvedel, že po jeho sťažnosti na Najvyššej rade magistratúry na správanie sa jednej prokurátorky sa generálny prokurátor vyjadril, že skončil. Tak vyšiel ich vzťah na svetlo dňa. Jeho protikandidát pri ľudovej voľbe do funkcie Pierre Bayenet hovorí, že teoreticky existuje riziko, že generálny prokurátor nedokáže vykonávať svoju povinnosť dohľadu nad prokurátormi.
Ľudia krútia hlavou: vzťahy medzi magistrátmi v rovnakej jurisdikcii, ktoré sú verejným tajomstvom, a Najvyššia rada magistratúry prižmuruje oči. To neveští nič dobré, aj keby vzťahy ostali korektné, a ešte menej, ak by ich poznamenala žiarlivosť a nevera. Niečo také nemá čo hľadať medzi magistrátmi.
Generálny prokurátor k tomu prehlásil, že má vysokú mienku o svojej funkcii, kvôli ktorej do nej investuje všetku svoju energiu. Čo sa týka toho ostatného, aj keď vraj žije takmer kláštorným životom, nikdy neprisahal, že bude svätý, či stroj. Ostal chlapom so všetkým, čo to môže mať za dôsledky.
Generálny prokurátor je najvyššou postavou justície a tretím najvyšším ústavným činiteľom po predsedovi Štátnej rady (vlády) a predsedovi Veľkej rady (parlamentu). Z titulu svojej funkcie definuje trestnú politiku, je predsedom Rady riadenia, ktorá vyjednáva rozpočet s politikmi a je členom Najvyššej rady magistratúry. V tomto prípade sa musel sám z konania vylúčiť, lebo sa týka jeho samého. Počas štyroch rokov vo funkcii, mandát potvrdený ľudovým hlasovaním, si vytvoril reputáciu pracovitého, energického, kompetentného managera, autoritárskeho, autokratického šéfa, ktorý postavil úrad na nohy a udržuje jeho dynamiku. Avšak nezvláda svoje cholerické výbuchy a nevie si udržať potrebný odstup od záležitostí, ktoré rieši a to do takej miery, že to niekedy pretečie na verejnosť. Republika potrebuje prísneho prokurátora, ale mal by byť prísny i na seba.
Jeho partnerka-prokurátorka sa podľa Tribune de Genève z 11. februára 2016 vyjadrila, že nechápe tú kampaň v novinách. Vraj sa cíti retrogradovaná do 17. storočia. Čo je koho do toho, kto je jej partnerom a prečo to má byť na titulkoch novín? Vraj generálny prokurátor politicky skladá účty výlučne ľudu, ktorý ho zvolil, a disciplinárne Najvyššej rade magistratúry.
Pozornému čitateľovi neuniklo, že podľa bratislavských merítok generálny prokurátor vlastne nič také hrozné neurobil. Občerstvil sa na súkromnom večierku, potom šiel do nočného klubu, ktorý je síce verejný, ale mládeži neprístupný a otvára až o 23. hodine, kde sa trochu zabával. Podľa vlastného prehlásenia v momente, keď sadal za volant, mal pocit, že je schopný riadiť auto. Žiadne objektívne meranie hladiny alkoholu už nie je možné. A jeho frivolné vzťahy s podriadenými? No a čo, veď je to len človek. Nevinný, až kým ho nezávislý súd neuzná vinným.
Lenže v Ženeve sa to berie inak. Netreba žiaden súd ani žiaden dôkaz viny. Neexistuje dôkaz, že by vzťahy s podriadenými naozaj spôsobili konflikt záujmov, ale prokurátor je vinný, že si privodil situáciu, keď o jeho nezávislosti možno pochybovať. Toto nie je dekadentná Bratislava ani iná Biafra. Neposkytoval právne zastupovanie stávkovej kancelárii ani známemu mafiánovi, nezasahoval do Glance House, nevyjadroval sa neslušne v televízii, nevystrájal v mafiánskom bare s atrapou samopalu a modrými tlmičmi na ušiach. Ak by tak urobil, rovno by padol. Ak by obchodoval s vplyvom, maril trestné stíhanie kriminálnych živlov, ktorým jeho manželka, komerčná právnička, potom vyhráva občiansko-právne spory, tak by už so všetkými protagonistami sám čelil trestnému stíhaniu. Škála disciplinárnych postihov ide od napomenutia po odvolanie z funkcie. V roku 2000 udelila disciplinárna komisia pokarhanie sudcovi za pochybenie. V 2004 bol iný sudca zbavený funkcie kvôli dlhom, lebo dlhy sú trvalou hrozbou nezávislosti a nekompatibilné s pôsobením v Justičnom paláci. V 2010 bol napomenutý generálny prokurátor Daniel Zappelli, ktorý bol v odvolacom konaní očistený, ale v 2011 podal aj tak demisiu a jeho následníkom vo funkcii je práve Olivier Jornot. Toto tu nie je na gilotínu, skôr tak na pár modrín v osobnom spise a riziko, že v úrade ostane len do konca svojho funkčného obdobia a na stoličke bude môcť zotrvať, len tak nebude na jeho post protikandidát. Inak budú na jeho miesto vyhlásené voľby a keby sa prihlásilo čo i len vrece zemiakov, ľudia nezabúdajú. Po voľbách možno bude musieť zjesť svoju kravatu.
Pokušenie vytvoriť si z verejnej funkcie súkromný pašalik existuje všade. Ale aj kvôli takejto striktnej interpretácii bezúhonnosti sa v právnom štáte trestá už vytvorenie situácie, keď by ku konfliktu záujmov prípadne mohlo dôjsť, a nečaká sa, keď z toho dôvodu k nekalému konaniu naozaj dôjde. Ak také konanie gangrénuje celý štát, je už neskoro. Gorila stále nebola vyšetrená. Ani ficohlas.
Nevolím stranu, na čele ktorej je právnik.
Súvisiaci blog: Generálny prokurátor zvolený ľudom v priamom hlasovaní
