Niet pochýb o tom, že v zlých časoch znižovanie úrokových sadzieb pôsobí na ekonomiku ako silný stimul resp. hnací motor na naštartovanie ekonomickej expanzie. Či podobne pôsobí aj kvantitatívne uvoľňovanie je však otázne.
Netreba pochybovať o tom, že trh reaguje veľmi pozitívne na oba spomínané stimuly, pretože fungujú ako signál na ďalší rast. Od roku 2008 sa stalo niekoľkokrát, že centrálne banky spustili kvantitatívne uvoľňovanie (QE), resp. prikročili k znižovaniu sadzieb (najmä v poslednom čase) a trh na to reagoval veľmi pozitívne. Dokazuje to aj nasledujúci graf.
Vysvetlivky: QE – kvantitatívne uvoľňovanie, QT – kvantitatívne uťahovanie; zdroj: RIA
Bývalý predseda rady guvernérov Fedu v novembri 2010 prehlásil: „Ceny akcií rastú a dlhodobé úrokové sadzby padli a investori očakávajú ďalšiu akciu. Jednoduchšie finančné podmienky resp. lacné peniaze pomôžu ekonomickému rastu. Napr. nízke úrokové sadzby pri hypotekárnych úveroch umožnia jednotlivcom dostupnejšie bývanie a takisto umožnia vlastníkom refinancovanie. Vyššie ceny akcií zabezpečia vyššie bohatstvo, ktoré môže nakopnúť vyššiu spotrebu jednotlivcov. Rast výdavkov bude viesť k vyšším príjmom a ziskom ako cyklus, pričom celkovo to podporí ekonomickú expanziu.“
Lacnými peniazmi sa myslia peniaze, ktoré sú dostupné bez väčších problémov, napr. pôžičky s nízkym úrokom, a to či už hypotéky, klasické spotrebné úvery, prípadne aj dlhopisy prostredníctvom podpory nízkych sadzieb a QE.
Súvaha Fedu sa rapídne (približne o 300 percent) zvyšovala od 2008, aj keď v posledných rokoch môžeme vidieť, ako sa Fed veľmi pomaly zbavuje zložiek zo svojej súvahy. To je v skratke opačný proces - proces kvantitatívneho uťahovania (QT). Na nasledujúcom grafe vidno, ako Fed ovplyvnil celkovo americkú ekonomiku prostredníctvom zvyšovania svojej súvahy (fed balance sheet).
Z analýzy Lanca Roberta zo spoločnosti RIA (realinvestmentadvice) vyplýva, že nanešťastie možno povedať, že masívna expanzia súvahy sa prejavila prevažne na vysokých cenách akcií alebo nehnuteľností. Avšak efekt stimulácie ekonomiky sa v očakávanej miere nedostavil v podobe vyšších miezd, zamestnanosti, ziskov firiem po zdanení či v podobe celkového percentuálneho nárastu HDP.
Problémom môže byť transmisný mechanizmus, ktorý nie je „prístupný“ veľkej časti bežných občanov. Nie každý totiž vlastní množstvo akcií (keďže neinvestuje celý život) alebo 2-3 byty, aby reálne pocítil zvýšenie „bohatstva“ v ekonomike. Aj preto sa hovorí, že kvantitatívne uvoľňovanie nemusí prispievať k zvýšeniu bohatstva všetkých ľudí – čo však určite prináša, je fakt, že bohatí sa stávajú ešte bohatšími.
