Keď sa hovorí o inováciách, ľudia si väčšinou predstavia nový liek, vylepšenie presnosti strojov používaných v CERNe, alebo v IT riešení konkrétnych problémov jednotlivcov alebo firiem.

Inovácia sa však deje aktívne všade okolo nás: v umení, v procesoch výroby, v prístupoch implementácie vládnych politík.

Na margo poslednej témy štát vo Veľkej Británii začína explicitne uvažovať, o čo presne by sa mal vlastne snažiť. Existujú štúdie o tom, ako sa ľudia tešia z peňazí len do určitej miery; podobne dôležité sú pre nich osobná spokojnosť so životom a možnosť spoločenských interakcií s inými ľuďmi. (Existujú aj alternatívne štúdie, ktoré názor, že štát by sa mal starať o spokojnosť ľudí a nielen o ekonomický rast, spochybňujú. Zaujímavo o tom píše minuloročný článok v The Economist.)

Štatistici z European Social Survey zistili, že miera spoločenskej dôvery je v Británii jedna z najnižších v Európe. (Ešte horšie na tom sú naprieč rôznymi vekovými kategóriami už len Bulhari a Slováci.) Briti veria, že podporou spoločenských interakcií–ktoré ľuďom prinášajú najviac spoločenského uspokojenia–by mohli zvýšiť spokojnosť svojho obyvateľstva. Británia preto zvažuje posunúť distribúciu a rozhodovanie o určitých témach priamo na čo najnižšiu úroveň.

Ako by takýto systém mohol vyzerať na príklade základného a stredného školstva?

Predstavme si, že by väčšina rozhodnutí bola presunutá priamo na úroveň školy s rodičmi ako aktívnymi monitormi kvality. Štát by určoval ciele, sprostredkovával dobrú prax a zbieral kvalitné dáta o školách. Každá škola by si však mohla učiť, čo chce a ako chce, a hodnotiť študentov spôsobom, ktorý najviac rozvíja ich schopnosti a najlepšie dosahuje ciele určené štátom (príkladom štátneho cieľu by mohlo byť rozvinúť kreatívny potenciál dieťaťa tak, aby bolo v budúcnosti nositeľom inovácie). Rozhodnutie by bolo na riaditeľovi a učiteľoch. Rodičia by mali dosť informácií na to, aby vedeli rozhodnúť, na aký typ školy by svoje dieťa chceli dať a ako by mohli usmerniť rozvoj školy ako takej. Niektoré školy by nepochybne ďalej učili klasickým spôsobom, ale mnohé by vytvorili úplne odlišný systém výučby (viď napríklad ako učí v ČR prvý stupeň súkromná Škola hrou). Iné školy by v tomto systéme mohli prešľapnúť, ale to sa stáva aj v rigidných systémoch. Štát by samozrejme naďalej reguloval otázky, ako je bezpečnosť študentov či zákaz fyzických trestov.

Británia sa s takýmto modelom pohráva, aby zvýšila spoluprácu a aktívnu komunikáciu medzi jednotlivými aktérmi (riaditeľmi, učiteľmi, rodičmi, študentmi, mestom, atď). Komunikovať = stretávať sa, spoločensky žiť, viac si dôverovať. Tento systém rýchleho prototypovania by však vytvoril aj výraznú konkurenciu medzi školami, ako aj naozajstné podmienky na experimentovanie a inováciu učenia, ktorú reštriktívnym a celoplošným určovaním podmienok dosahujeme len ťažko.

Ako vieme zo štúdie McKinsey & Company, vzdelávacie „systémy na ceste od primeraných k dobrým, vo všeobecnosti charakterizované menej vzdelanými učiteľmi, prísne kontrolujú vzdelávací proces, pretože minimalizácia rozdielov medzi triedami a školami je na tejto úrovni kľúčom k rastúcej výkonnosti. Naopak systémy, ktoré sa posúvajú z dobrých na výborné sa vyznačujú skúsenejšími učiteľmi, poskytujú len všeobecnejšie rámcové pravidlá pre učebné postupy a osnovy, pretože kreativita učiteľov, zdieľanie nápadov a inovácie v rámci škôl sú hlavným motorom ďalšieho zlepšovania.“

Nápad britskej vlády by mohol byť zaujímavým spôsobom, ako sa rýchlo dostať na úroveň „výborný,“ a popritom na Slovensku, ktoré má jedny z najnižších ukazovateľov dôvery v EÚ, posilniť aj spokojnosť so spoločenskými interakciami. Na Slovensku často k politikám pristupujeme zvrchu. Niekedy je však najlepšie nechať tak či tak ťažko monitorovatelné spôsoby implementácie inde – v tomto prípade na úrovni školy a jej bezprostredného okolia.

Iva Kleinová je zodpovedná za implementovanie stratégie Minerva na Útvare splnomocnenca vlády SR pre vedomostnú ekonomiku.

Minerva je národnou stratégiou, ktorá má posunúť Slovensko z pozície krajiny, ktorá vyrába produkty vymyslené inde, na krajinu, kde sa také produkty vymýšľajú. Minerva má celkom 26 riešení, týkajúcich sa oblastí vzdelávania, vedy a výskumu, inovatívneho podnikania a interakcií medzi týmito oblasťami. Okrem toho rieši sedem systémových problémov, bez ktorých inovácie u nás ďalej neposunieme. Tento príspevok sa týka hlavne opatrení Minervy č.1 a 2 (Zjednodušenie kurikula a štrukturálne zmeny a Sebahodnotiace procesy). Viac detailov o nich si môžete prečítať priamo v dokumente Minerva.

Navštívte našu webovú stránku alebo nás sledujte na Facebooku a Twitteri, ak sa chcete zapojiť do diskusie o našej spoločnej vízii pre bohatšie a zaujímavejšie Slovensko.