Posledné horúce debaty sa točia okolo schválenia navýšenia eurovalu, pádu vlády a prípadne nových volieb, ktoré má Ficov Smer dostať ako odmenu za podporu eurovalu v parlamente. Veľa sa hovorí aj o Grékoch, ktorým sa nechce poriadne šetriť a napriek silným rečiam im napokon na zmenšenie diery v rozpočte akosi "nevydá". Už kolujú aj vtipy, ako ten, že si možno za 5000 eur adoptovať Gréka, ktorý bude za nás relaxovať, piť kávu a ležať pri mori, aby sme my mohli pokojne pracovať.
O čo väčšie prekvapenie je, že Gréci majú niečo, čím by mohli ručiť za obrovské dlhy, ktoré si za posledných 30 rokov nazhromaždili. To, čo tu všetci v Európe potrebujeme a máme málo, takže je to svinsky drahé. ROPU a ZEMNÝ PLYN. Gréci to vraj majú, ale... neťažia.
Nedávno sa mi do rúk dostal trochu konšpiratívny článok o tom, kam vlastne situácia v Grécku smeruje a že to môže byť celkom dobre zorganizovaná habaďúra s cieľom dostať sa k obrovským zásobám ropy a plynu, ktoré v moriach okolo Grécka ležia. Beriem článok trochu s rezervou, ale niečo na tom bude, pretože uhľovodíkmi okolo Grécka sa vážne zaoberajú aj seriózne energetické médiá, napríklad tu.
Ale k veci. Nemecký nezávislý informačný portál politaia.org nedávno priniesol správu, že škandinávske krajiny ešte pred plným prepuknutím dlhových problémov Grécka ponúkli krajine päťročnú pôžičku v sume 250 miliárd eur. Združenie škandinávskych krajín Scandic Org za to chcelo päťročné exkluzívne práva na ťažbu ropy a zemného plynu na území Grécka.
Zisky z ťažby sa mali deliť v pomere 80 % pre Grécko a 20 % pre Scandic, 90 percent pracovníkov pri ťažbe by muselo byť z Grécka. Bývalá grécka vláda na ponuku neodpovedala, podobne sa zachovala aj terajšia vláda pri opakovanej ponuke.
Článok tvrdí, že podľa výskumov a meraní rôznych inštitútov sa okolo ostrova Kréta nachádza hlavne čistý zemný plyn, často dokonca prúdi voľne z dna Stredozemného mora aj bez vŕtania. Tak je to už možno milióny rokov. Ďalšie zásoby sa majú nachádzať okolo Cypru, v Egejskom i Iónskom mori.
Mnohí grécki vedci už dlhé roky upozorňujú na nevyužitý potenciál krajiny pri ťažbe ropy a plynu, ich slová sa však spochybňujú a odmietajú. Podľa výskumov nórskej firmy TGF je len pri ostrove Kréta zhruba 6 miliárd barelov ropy – teda polovica toho čo na Sibíri a trikrát viac, ako na Aljaške.
Moja otázka je, či je teda Grécko naozaj krajinou, ktorá je úbohá, chudobná a zadlžená a nemá na zaplatenie svojich dlhov. Alebo ide o to, zbaviť sa ich a potom sa pustiť do ťažby ropy a plynu užívať si peniaze z nich bez delenia sa s veriteľmi. Prečo Grécko nespeňaží to, čo má a neprinesie tým aj impulzy, ktoré mu v budúcnosti budú vytvárať príjmy? Je naozaj potrebné, aby sa tejto krajine celá Európa skladala na dôchodky a vysoké platy štátnych úradníkov, keď jej vláda ani prstom nepohne, aby sa dostala k peniazom, ležiacim na dne mora?
Zdroj: vegac
Je naozaj nutné, aby táto krajina ohrozovala stabilitu bánk a následne aj vlád po celej Európe, keď má na to, aby sa za svoje záväzky zaručila? Je nutné aj to, aby sa vládna koalícia na Slovensku, ktorá v tejto krajine konečne aspoň trochu robí poriadok, rozhádala kvôli posielaniu peňazí do krajiny, ktorá má možno toľko ropy a plynu, ako Kuvajt alebo Nórsko?
Vôbec sa nečudujem SaS, že na to nemá najmenšiu chuť. Rečí o ohrození eurozóny, potrebe solidarity a spoločnom postupe sme už počuli kvantá, dal by sa nimi celý Žitný ostrov vydláždiť. Sú také sugestívne, že skoro každý radšej bude „v Bruseli za fešáka“, ako by mal mať vlastný názor. Minimálne fínsky vlastný názor. Asi tí Fíni vedia, čo robia. Tiež tej ropy doma veľa nevyťažia... Zato my jej máme plné Záhorie, čo by sme sa starali?
Ilustračné foto - Maňo Štrauch
