Strane SMER-SD sa chvíľu darilo vytvárať dojem, že po prevzatí envirorezortu po SNS nebude presadzovať lobistické záujmy namierené proti občanom. Táto ilúzia však netrvala dlho. Po predražení bateriek ide tentoraz o novelu vyhlášky ministerstva, ktorá určuje podmienky podnikania pre spracovateľov odpadu z elektozariadení. Na Slovensku je 22 autorizovaných spracovateľov, ale „niekto“ na ministerstve dostal nápad, že podmienky pre ich činnosť treba sprísniť tak, aby zostal len jeden, alebo dvaja. Tí by následne získali dominanciu na trhu a mohli by zvýšiť ceny pre spracovanie odpadov, čo by sa pochopiteľne prenieslo i do cien za elektrospotrebiče. V praxi to vyzerá tak, že sa do návrhu vyhlášky „dostala“ podmienka, aby každý spracovateľ musel mať k dispozícii zariadenia na spracovanie všetkých kategórií elektroodpadov, teda nielen tých, na ktoré sa špecializoval. Je to niečo podobné, ako keby pestovateľ paradajok dostal príkazom, že musí pestovať i ostatnú zeleninu. Tým by na trhu zostali len veľké farmy a drobní pestovatelia by úplne zanikli.

Spracovatelia, ktorí sa cítia byť návrhom vyhlášky ohrození, proti tomu protestujú. Na ich stranu sa dôrazne postavil i Protimonopolný úrad, pretože takéto opatrenie je úplne zbytočné a nepožaduje ho ani žiadna nadradená norma Európskej únie. Úradníci na ministerstve životného prostredia však podľa spracovateľov nepovažovali za potrebné ani reagovať na výhrady, ktoré im zaslali v riadnom pripomienkovom konaní. Podobným spôsobom nereagoval odbor odpadového hospodárstva ani na moju otázku týkajúcu sa významu takéhoto opatrenia, ministerstvo reagovalo až na žiadosť cez infozákon. Odpoveďou bolo, že vzhľadom na „nepresné pôvodné znenie“, ministerstvo už pozmenilo pôvodný návrh. Podľa informácií od spracovateľov sa ním však zásadne nezmení povinnosť spracovávať všetok odpad v jednotlivých kategóriách, čo európska legislatíva taktiež nepožaduje. Ministerstvo tiež presunulo termín splnenia podmienok o dva roky. Žiaden zásadný posun od likvidačného návrhu však nenastal.

Ak niekto živil v sebe ilúziu, že nástupom SMER-SD do vedenia ministerstva životného prostredia sa zrovnoprávnia podmienky pre podnikateľské prostredie a budú sa viac šetriť prostriedky občanov, má teraz dôvod pre prebudenie. Úradníci pod vedením sociálnej demokracie rýchlo pochopili, že na plytvanie verejných zdrojov sú občania oveľa citlivejší ako na to, čo má síce podobné dopady na ich peňaženky, ale „nie je vidieť“. Reč je o dobývaní renty, teda lobistických zásahoch do legislatívy, ktorých cieľom je vytvoriť monopol alebo prinútiť občanov kupovať si celkom nepotrebné tovary a služby.

Takýto návrh nemal úradníkov ani napadnúť, nieto sa objaviť v návrhu legislatívnej normy. V zúčtovaní výsledkov vládnutia sociálnych demokratov by sa táto zjavná snaha o vytvorenie monopolu nemala stratiť.